Rekonštrukcia Hviezdoslavovho námestia je príležitosťou na obnovu promenády

Staromestská samospráva v súvislosti s pripravovanou rekonštrukciou Hviezdoslavovho námestia akceptovala stanovisko bratislavských ochranárov a rozhodla, že z pôvodného počtu 81 stromov, určených na výrub, odstráni len 18.

Isté je, že zelených plôch v centre mesta nie je nazvyš, no komplexná rekonštrukcia jedného z centrálnych námestí si zrejme vyžaduje o čosi razantnejší a možno radikálnejší prístup. To neznamená, že by námestie malo zostať bez jediného stromu či stebla trávy, práve naopak, pripravovaná rekonštrukcia je vhodnou príležitosťou na celkovú obnovu zelene na tomto námestí. Z historických záznamov zistíme, že pôvodný zámer tvorcov tejto časti centra nebol vo výsadbe obrovských stromov zakrývajúcich atraktívne fasády palácov po stranách námestia, ale vo vytvorení estetického prostredia určeného na stretávanie sa obyvateľov mesta.

V druhej polovici 18. storočia zasypali  širokú priekopu pri južnej línii mestského opevnenia, ktorá siahala až do polovice šírky terajšieho Hviezdoslavovho námestia. V roku 1777 zasadili na námestí prvé stromy a to v 4 až 6 radoch pozdĺž celej plochy. Autorom návrhu na výsadbu alejí bol Schönbrunner, záhradník grófa Esterházyho. Miesto nazývali Promenádou. V tieni mladých nízkych stromčekov sa mešťanom, najmä mládeži, dobre prechádzalo. Ako vtedy stromoradie vyzeralo, vidno na maľbe terča, ktorý sa zachoval v zbierkach Mestského múzea. V 19. storočí stromoradia promenády obnovovali, stromy najmä zrezávali, aby nedosahovali nevhodnú výšku. Na konci 19. storočia zriadili na východnom konci alejí stromov, pred hotelom National (Carlton) hustý park s kvetinovou výsadbou okolo busty J. N. Hummela, ktorú po roku 1911 nahradili pomníkom Petőfiho. Stromoradia vtedy ešte nepresahovali výšku 3 metre.

Po prvej svetovej vojne preriedili stromoradia v časti pred kinom Weltspiegel (Mladosť) a v časti pred divadlom rozšírili priestranstvo bez zelene, kam umiestnili pomník P. O. Hviezdoslava. V 20. rokoch tam zasadili po obvode námestia aj dva rady platanov. V 50. rokoch posunuli pomník Hviezdoslava na jeho terajšie miesto. Pred divadlom vytvorili veľké námestie, kde sa mali konať manifestácie. Stromy v alejach a po obvode prestali udržiavať a tak niektoré vyrástli do výšky, akú v čase ich sadenia nikto nepredpokladal.

Mnohé zo stromov sú už dnes prestarnuté a námestie skôr špatia ako krášlia. Je načase všetky buď orezať do výšky, ako to pred niekoľkými rokmi pokusne urobili pri kaviarni Korzo, alebo všetky odstrániť a nahradiť novými. Tak sa to robí na celom svete. Napokon, udržiavať nízko sa dajú aj platany. Dôkazom je Platanový háj v nemeckom Darmstadte udržiavaný v rovnakej výškovej úrovni už 90 rokov. Bratislava a jej obyvatelia by si azda zaslúžili znovuobnovenie promenády na Hviezdoslavovom námestí, ktorá už pred mnohými rokmi bola obľúbeným miestom prechádzok Bratislavčanov a určite by sa ním stala aj dnes.

(šh)

Takto vyzeralo Hviezdoslavovo námestie s promenádou na začiatku 20. storočia.
FOTO - archív