Samospráva nevie zastaviť ilegálne stavby

Stavebná explózia so sebou nesie aj explozívny nárast čiernych stavieb. O tom, čo ich podmieňuje a čo sa dá s nimi robiť, hovoríme s vedúcim stavebného úradu Bratislava - Nové Mesto Františkom MÉSZÁROSOM.

- Zlé je, že dnes ešte stále platí - hoci ikskrát novelizovaný - stavebný zákon z roku 1976 a že okrem pokút máme len teoreetickú možnosť nelegálne stavby zbúrať. Stavebník má možnosti naťahovať čas a ďalej stavať, kým my vykonáme to, čo nám nepružný zákon ukladá. Stavebný úrad ako orgán štátneho dohľadu dáva pokyn na zastavenie stavby, ak stavebník neposlúchne, existuje rozhodnutie starostu ako správneho orgánu, proti tomu niet odvolania, ale nemáme možnosť fyzicky zastaviť práce.

Nepomáhajú ani vysoké pokuty?

- Myslím si, že silných investorov neodradia, niektorí ako keby s nimi priam rátali a mám veľmi silný pocit, že ich zavádzajú priamo do nákladov, a teda do ceny.

Predpokladal by som, že práve tí silní by to chceli mať v poriadku...

- Keďže je naša legislatíva skutočne komplikovaná, tí sofistikovanejší stavitelia, ich projektanti, to dokážu naprojektovať tak, že projekt je v súlade s územným plánom mesta. A pretože legislatívny proces je tak časovo náročný, že staviteľ radšej riskuje a začne stavať skôr s predpokladom, že ju dodatočne legalizuje, čo je možné, lebo je mu ťažko dokázať, že stavba nie je v súlade s verejným záujmom. Správajú sa trhovo, ide im o čas - niektoré veľké stavby postavia za poldruha roka a pri súčasnej legislatíve, ak sa robí aj územné aj stavebné konanie, trvajú formality takmer rovnako dlho.

Zdĺhavosť plynúca z legislatívy je jedinou príčinou, prečo sa neodstraňujú čierne stavby?

- Nie. Aj keby nám zákon dával možnosť okamžite konať a dať čiernu stavbu odstrániť, nemáme na to financie. Štát síce previedol na samosprávu všetky kompetencie, ale financie, ktoré poskytol pre Bratislavský kraj, nepokryli ani mzdy pre stavebné úrady, až 50,3 percenta miezd im musela doplácať samospráva.

Zhováral sa Gustav Bartovic
NÁŠ ROZHOVOR