Zdroj: Marek Velček
Chcete si pred voľbami skontrolovať, ako hospodárila vaša mestská časť či mesto a kde sú najväčší dlžníci? Informácie nájdete ľahko, na webe i v mobilnej aplikácii Najvyššieho kontrolného úradu, ale tiež na novom portáli, ktorý hodnotí finančné zdravie miest, obcí a krajov.
Peniaze sú najmä teraz, v čase energetickej krízy, dôležitou témou dňa. Samosprávy musia hľadať rozumné východiská, aby udržali služby pre občanov na primeranej úrovni a nezaťažili pritom ich peňaženky. Ako dokázalo hospodáriť s verejnými financiami v uplynulých rokoch hlavné mesto a bratislavské mestské časti?
Na to, aby sa v tom ľahko zorientoval aj bežný človek, vytvoril Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) bezplatnú mobilnú aplikáciu MuMAP (Municipalities on Map), kde si môžete porovnať a skontrolovať dianie vo svojom najbližšom okolí. Aplikácia upozorňuje tiež na to, ako konkrétna miestna samospráva čerpá eurofondy a na aké nedostatky prišli kontrolóri od roku 2018. „Každý občan sa tak môže stať kedykoľvek dobrým kontrolórom obce či mesta, v ktorom žije. Ľudia môžu aktívne prispievať k tomu, že volení zástupcovia podstupujú otvorený proces zúčtovania verejných prísľubov či politík,“ pripomína NKÚ.
Mestská časť Devín má obrovský historický dlh (pohľad z Devínskej Kobyly).
Na webe mumap.nkusr.sk nájdete zhrnuté všetky dôležité dáta o príjmoch a výdavkoch samospráv, takže stačí pár klikov a získate obraz o finančnej kondícii a spravovaní peňazí vo vašej mestskej časti. Zistíte, do akých oblastí investovala, ale aj to, aká je výška priemerného dlhu na obyvateľa za posledných päť rokov (2017 – 2021). Kým napríklad v Devínskej Novej Vsi predstavoval dlh 0 eur na obyvateľa a v Jarovciach či v Podunajských Biskupiciach len 2 eurá, v Dúbravke to bolo 28 eur, v Starom Meste 34 eur, v Petržalke, v Rači či vo Vrakuni viac ako 50 eur a v Ružinove alebo Vajnoroch nad 70 eur. Najvyšší priemerný dlh na obyvateľa mala mestská časť Devín, ktorá je v nútenej správe, a to až 4 864 eur.
Na finančné zdravie miest a žúp za rok 2021 sa pozrel aj inštitút INEKO a konštatuje, že sa medziročne zhoršilo. Koronakríza vrátila viaceré ukazovatele hospodárenia k stavu z roku 2016 (mestá boli na vrchole finančnej kondície v rokoch 2017 až 2020). Hodnotenie samospráv zahŕňa kľúčové parametre ako celkový dlh, dlhovú službu, bilanciu bežného účtu a záväzky po lehote splatnosti.
Finančné zdravie bratislavského magistrátu vrátane mestských častí označuje INEKO pojmom "dostatočné".
Čo sa týka konkrétne Bratislavy, finančné zdravie nášho mesta za rok 2021 označil inštitút pojmom „dostatočné“: zo 6 bodov, čo bol najlepší výsledok, získalo 3,88 bodu a v rámci Slovenska skončilo na 141. mieste. Ide o údaj za celé mesto, teda magistrát a všetky mestské časti spolu. „Ak by do hodnotenia nebola zahrnutá problémová mestská časť Devín s obrovským historickým dlhom a záväzkami po lehote splatnosti, ktorá je už roky v nútenej správe, tak by celá Bratislava bola vo vyššom pásme, keďže ani magistrát, ani žiadna ďalšia mestská časť nemajú hodnotenie nižšie ako 4 body,“ podotýka INEKO.
Najviac peňazí investovalo hlavné mesto do dopravy.
Celkové príjmy magistrátu dosiahli podľa inštitútu sumu 467,2 milióna eur, výdavky 435,1 milióna eur. Najviac peňazí išlo do dopravy, takmer 129 miliónov, na sociálne zabezpečenie to bolo necelých 23 miliónov a do verejného poriadku a bezpečnosti ani nie 11 miliónov. Podrobné údaje o financiách magistrátu aj jednotlivých mestských častí nájdete na novom portáli www.hospodarenieobci.sk.
Bratislavský samosprávny kraj skončil v hodnotení na predposlednom 7. mieste so skóre 4,74 bodu. Všetky župy sú pritom podľa INEKO „v „dobrom“ finančnom zdraví.
(ac)