Matúš Vallo: Takáto je pravda o našej práci, na množstvo lží už musíme reagovať

Zdroj: Team Bratislava

Tvrdosť predvolebnej kampane pred komunálnymi voľbami, ktoré sa budú konať už 29. októbra, narastá každým dňom. Čo hovorí na argumenty i útoky svojich odporcov doterajší primátor Bratislavy Matúš Vallo a ako vníma svoju doterajšiu prácu on sám? V rozhovore pre Bratislavské noviny sme ho konfrontovali s najčastejšími výčitkami, ktoré v rámci kampane zaznievajú na jeho adresu.

Vaše funkčné obdobie sa už končí, keď sa obzriete späť, prevláda spokojnosť s tým, čo sa vám podarilo alebo naopak?

Bratislava sa posúva dopredu. Odstrihli sme od mesta záujmové skupiny a vďaka tomu šetríme mestu milióny eur. Zmenili sme tiež vzťah mesta a občanov k verejnému priestoru. Zaviedli sme prísnejšie pravidlá pre developerov a začali nielen obstarávať, ale už aj vo vlastnej réžii stavať nájomné byty. Skvalitnili a zrýchlili sme MHD. Zmodernizovali sme jednu električkovú radiálu a staviame ďalšiu. Spustili sme parkovaciu politiku a reakcie obyvateľov z prvých PAAS zón už potvrdzujú, že rezidentom sa v nich parkuje výrazne lepšie ako v minulosti. Vysadili sme tisícky stromov a revitalizujeme zanedbané verejné priestory. Sme presvedčení, že na výsledkoch našej práce vidieť, že každý deň sa dá urobiť niečo, čo Bratislavčankám a Bratislavčanom zlepšuje život. Stojí to veľa vysvetľovania, veľa námahy, aj veľa kritických slov, ale je to to, čo každé vedenie mesta čaká - zlaďovať záujmy rôznych skupín obyvateľov tak, aby vo výsledku prispeli k lepšej kvalite života v meste. Nie je to o tom, že každým rozhodnutím vyhoviete všetkým, ale o tom, že vo výsledku z toho budú mať všetci osoh. Prevláda u nás spokojnosť ale dôležité je, aby spokojnosť prevládala aj u Bratislavčaniek a Bratislavčanov.

Čo pokladáte, povedané jednou, dvoma vetami, za svoj najväčší úspech a naopak neúspech?

Za štyri roky sa nám podarilo v meste obnoviť atmosféru dôvery a spolupráce. Nezaťažovali sme verejnosť korupčnými škandálmi ani hádkami. Keď sledujem veľkú parlamentnú politiku, cením si to ešte viac. Mrzí nás, že sme neurobili viac v téme cyklodopravy. Podarilo sa nám však vytvoriť silný tím, ktorý sa téme venuje a v ďalšom volebnom období sme pripravení vybudovať 35 kilometrov novej cyklistickej infraštruktúry.

Máte viacerých protikandidátov, najmä jeden z nich sa ukazuje v anketách ako silný. Ako vidíte svoje šance? Vyhráte?

O tom rozhodnú Bratislavčanky a Bratislavčania vo voľbách. Verím, že nedovolia, aby sa Bratislava vrátila do starých koľají a dajú mne aj môjmu tímu dôveru viesť mesto aj ďalšie štyri roky.

Čo vám na vašich protikandidátoch prekáža?

Vážim si férovú súťaž, myslím, že je zdravá. O to viac ma mrzí, že táto predvolebná súťaž férová nie je a sprevádza ju neuveriteľné množstvo klamstiev a dezinformácií. Miesto kampane jeden z kandidátov vedie čistú antikampaň. Nás však neznechutia a sme rovnako odhodlaní a pripravení prinášať pekné, dôležité a prospešné veci pre Bratislavu. Aspoň tie najväčšie lži, ktorými denne zaplavuje verejný priestor, sa snažíme vysvetľovať na pomyselnom Detektore lží.

Je faktom, že Bratislava sa očividne mení, no je s tým spojená i výčitka, že magistrát robí práve veci, ktoré vidno a na tie dôležité, ktoré „nie sú na očiach“, sa zabúda. Vy to tak nevnímate?

Určite nám nemožno vyčítať, že nerobíme veci, ktoré sú dôležité. Zmodernizovali sme Dúbravsko-karloveskú radiálu a teraz staviame električkovú trať v Petržalke až po Janíkov dvor, odstrihli sme od mestských peňazí záujmové skupiny a teraz dosahujeme úspory vo výške cez 20 miliónov eur ročne, oproti minulosti; vďaka dobrému hospodáreniu a aj napriek obdobiu kríz je dnes Bratislava najmenej zadlžená minimálne od roku 2005; posilnili sme Mestskú políciu či spustili jednu z najväčších reforiem za posledné desaťročia - parkovaciu politiku. Na opravy ciest z bežných výdavkov mesta sme za tri prvé roky vynaložili o 72 percent financií viac ako Ivo Nesrovnal. Na investície do verejných priestorov z vlastných zdrojov sme dali o 53 percent financií viac a všeobecne všetky investície mesta z vlastných zdrojov (bez eurofondov a dotácií) sú za tri roky vyššie o 8 percent ako za Iva Nesrovnala. Len kto to nechce vidieť, nevidí.

Jedným z najväčších projektov, na ktorý ste nabrali odvahu, je parkovacia politika. Tá je však vašimi kritikmi označovaná za nezvládnutú, chaotickú, trestanie vodičov a že v podstate ide iba o ďalšiu daň, ktorú ľudia platia, no nič za ňu nedostanú. Vy ju vnímate ako a čo by ste dnes prípadne urobili inak?

Parkovacia politika je jedna z najzásadnejších reforiem v našom meste za posledné desaťročia. Aj keď medzi obyvateľmi a politikmi bola zhoda, že problém s parkovaním treba riešiť, predošlé vedenia mesta kvôli rozporom nedokázali jednotnú celomestskú parkovaciu politiku prijať. Mestský systém regulovaného parkovania PAAS sa podarilo prijať až v roku 2019 a schválilo ho všetkých 45 poslancov a poslankýň mestského zastupiteľstva.

Keď sme ešte pred schválením PAASu diskutovali s tisíckami obyvateľov priamo v ich mestských častiach, hovoril som, že jedným z hlavných cieľov je uľahčiť obyvateľom parkovanie v okolí ich bydliska. Dnes, 9 mesiacov po spustení prvých PAAS zón, môžeme bez obáv povedať, že tento cieľ sa skutočne napĺňa. Potvrdzujú to jednak dáta o počte voľných parkovacích miest v spustených zónach a potvrdzujú nám to aj samotní obyvatelia.
V prieskume medzi obyvateľmi PAAS zóny na Dvoroch IV v Petržalke 74 % vodičov povedalo, že sa im po zavedení PAASu parkuje lepšie než pred PAASom. Len 26 % si myslí, že sa parkuje rovnako. Takmer nikto nekonštatoval, že by sa mu v zóne teraz parkovalo horšie.

Od samého začiatku som ale tiež tvrdil, že PAAS nie je vytesaný do kameňa. Preto pravidlá, ktoré vychádzali z mnohých náročných stretnutí s obyvateľmi, budeme aj na základe skúseností z prvých tohtoročných zón - opäť spolu s obyvateľmi - prispôsobovať tak, aby PAAS čo najviac zlepšoval ich kvalitu života.

Ďalšia z najväčších tém v Bratislave je výstavba električkovej trate v Petržalke. Stihne sa dokončiť do konca roka 2023 a neprídeme teda o eurofondy?

Túto lož, ktorú šíri jeden z protikandidátov, opakovane vyvraciam. Nie, eurofondy Bratislave neprepadnú. Financovanie prác bude rozdelené do dvoch fáz. Tie práce, ktoré sa zrealizujú do konca 2023, budú financované z tohto programového obdobia pre EÚ zdroje. Práce, ktoré sa budú dokončovať v roku 2024, budú financované z ďalšieho programového obdobia. Na ďalšie programové obdobie má Bratislava pripravené dopravné projekty za 238 miliónov eur. Okrem dokončenia električky do Petržalky môže byť z tohto balíka prefinancovaná aj rekonštrukcia a predĺženie Ružinovskej radiály, nová električková trať Pribinova - Košická alebo nové trolejbusové trate.

Ako vidíte šance, že sa do konca roka 2023 dokončí?

Dnes na stavbe denne pracuje cca 100 ľudí a veľa stavebných mechanizmov. Za zastávkou Jungmannova už budujeme nový združený most cez Chorvátske rameno, ktorý bude zároveň aj novou križovatkou. O pár metrov ďalej dokončujeme výstavbu dočasnej obchádzkovej trasy pre vozidlá, chodcov a cyklistov. Na túto obchádzku bude čoskoro presmerovaná cestná doprava a komunikácia pre peších, keď bude nutné uzavrieť súčasné premostenie kvôli dobudovaniu nového združeného mosta. Tam, kde to geologické podmienky vyžadujú, napríklad pri Gessayovej, prebiehajú práce súvisiace s realizáciou geodosky, ktorá zabezpečí veľmi dôležité vyrovnanie a stabilitu podložia koľajovej trate. Pri Kostole Sv. rodiny armujeme a debníme piliere druhého a zároveň najdlhšieho mosta trate. V Janíkovom dvore dokončujeme hĺbkové základy plochy, na ktorej vznikne budúca vozovňa.

Ako som už hovoril, výstavba električky sa bude fázovať do dvoch programovacích období. Urobíme všetko preto, aby sa to stihlo čo najskôr. Pre objektívne príčiny - celosvetové zdražovanie cien stavebných materiálov a energií, ktoré ohrozili väčšinu veľkých stavieb na Slovensku, sa však práce v prvej polovici roka oproti pôvodnému harmonogramu oneskorili - deje sa to na stavbách po celej Európe. My sme, ako jedna z prvých samospráv vyvinuli odbornú metodiku na podpísanie dodatkov v súlade s novým usmernením ÚVO a pravidlami pre eurofondy, aby stavba čo najrýchlejšie napredovala. Celá stavba električkovej trate má 145 stavebných objektov, t.j. dva mosty, nová vozovňa, zastávky, samotná trať, cyklocesty, nové chodníky a pod. Nie všetky objekty musia byť dokončené aby električka mohla chodiť a dajú sa bez problémov dokončovať aj počas jej prevádzky. Našou snahou je dokončiť ju už do konca roku 2023. Ak sa o pár týždňov alebo mesiacov jej spustenie oneskorí, nebude to problém, žiadne eurofondy ani v takomto prípade neprepadnú a ani mesto nebude doplácať viac peňazí z vlastného rozpočtu.

V predvolebnej kampani minimálne jeden z vašich súperov poukazuje aj na problémy s Karloveskou radiálou. Konkrétne avizuje, že Bratislava bude musieť vrátiť peniaze z eurofondov,  a preto sa jej kolaudácia odkladá. Mestu má dokonca hroziť nútená správa… 

Sú to výmysly jedného z protikandidátov. Sme v štandardnom procese ukončovania stavby a budeme zhotoviteľovi vyrubovať pokutu, čomu sa pochopiteľne bráni a odďaľuje to aj kolaudáciu. Prvú časť predĺženia električky do Petržalky sme napríklad kolaudovali my, dva roky po tom, čo jej stavba ešte za minulého vedenia mesta bola fyzicky ukončená. Určite to nie je vec, kvôli ktorej by mestu mala hroziť nútená správa.

Dôležitá a určite prospešná vec je výstavba nájomných bytov. Mesto sa rozhodlo developerov zaviazať, že časť z nimi postavených bytov musí byť nájomných. Váš protikandidát argumentuje, že to nemá oporu v zákone a dokonca spomína i možné trestné stíhanie. Neobávate sa toho?

Starosta Kusý už tvrdil hocičo. Napríklad, že ako starosta mestskej časti nikdy nepodpíše rozhodnutie, ktoré by hovorilo o zbúraní Istropolisu a dnes je po Istropolise veľká diera. Tvrdil tiež, že nikdy by ľuďom nezvýśil dane, hoci sám podpísal list šestnástich starostov mestských častí, ktorí zvýšeniu dane z nehnuteľnosti v minulosti vyjadrili podporu.

Pravda je taká, že Bratislava potrebuje dobehnúť dlh v počte nájomných bytov, preto postavila odborný tím a pripravila Koncepciu nájomného bývania, ktorú veľkou zhodou schválilo mestské zastupiteľstvo. Kombináciou viacerých nástrojov, vrátane spolupráce s developermi, postupne začínajú pribúdať desiatky nájomných bytov a stovky ďalších sú vo fáze projektovej prípravy a vo výstavbe. Ich počet bude systematicky narastať.

Metodika projektu, ktorý Kusý kritizuje, je postavená na tom, že vlastník pozemku môže požiadať o zmenu územného plánu v lokalitách, kde už je umožnené stavať. My mu v rámci záujmu o zvyšovanie cenovo dostupného nájomného bývania umožníme, aby mohol na území postaviť viac bytov na úkor iných funkcií. Developer za to mestu odovzdá nájomné byty, ktoré predstavujú podiel zo zisku developera, ktorý touto zmenou získa. Neviem, za čo by komu malo hroziť trestné stíhanie. Je o tento projekt veľký záujem a je férový pre Bratislavu, pre developera a najmä pre Bratislavčanov, ktorým sa zvyšuje šanca získať nájomný byt. Mesto to pritom nestojí ani euro. Tento model začínajú používať aj iné mestá, veľmi podobný projekt spúšťa aj Praha.

Počet zamestnancov magistrátu stúpol z cca 500 na 900 ľudí, k tomu pribudli ďalšie organizácie ako Metropolitný inštitút Bratislavy. Na platy dáva magistrát viac o zhruba desať miliónov eur. Podľa vás sa to i tak oplatí, lebo sa ušetrí na externých firmách, do ktorých už peniaze neodtekajú. Dá sa teda vyčísliť, koľko sa ušetrilo? Podľa  zverejnených dát dáva mesto externým firmám 40 miliónov eur ročne, čo je rovnaká suma ako za Iva Nesrovnala…

Medzitým však kumulatívna inflácia vzrástla na 20 percent, a teda aj náklady na externé služby by nám mali vzrásť. Nevzrástli. Lebo šetríme. Čiže v skutočnosti, práve vďaka kvalitným zamestnancom robíme viac, a výdavky na externé služby nám nestúpajú. Pozrime sa ale, ako stúpajú výdavky na externé služby v Kusého mestskej časti Nové Mesto. Od roku 2018 do konca roku 2021 narástli výdavky na externé služby v Novom Meste o 37 percent, naše za ten istý čas zostali na rovnakej úrovni. Toto je ten podstatný rozdiel. Cez externé služby v minulosti odtekali peniaze rôznym záujmovým skupinám v pozadí, my robíme externe len nevyhnutné minimum, podstatnú časť vykonávajú naši, aj tí noví zamestnanci. Napríklad novovzniknutý Komunálny podnik so svojimi viac ako sto zamestnancami len na letnej údržbe ušetril 400.000 eur (okolo 35 percent oproti externému dodávateľovi), aj po odrátaní všetkých nákladov na zamestnancov. Ak by údržbu celého mesta mal na starosti Komunálny podnik, šetrili by sme ročne cca. 4 mil. eur oproti externému dodávateľovi, na to však zatiaľ ešte Komunálny podnik nemá kapacitu. Novému Mestu externé služby vzrástli oproti nám násobne a presne toto čakajú záujmové skupiny a strany stojace za kandidatúrou Kusého od neho a presne preto lejú do jeho kampane státisíce eur. To sú tie staré časy, ktoré by si chcel do nášho mesta vrátiť.

Kto sú tých 400 nových ľudí na magistráte?

Bolo tam napríklad 109 pracovníkov už spomenutého novovzniknutého Komunálneho podniku a ktorý je od septembra už samostatná mestská organizácia. Jeho úlohou je letná a zimná údržba komunikácií, údržba verejnej zelene, dokonca má aj svoju rýchlu rotu, ktorá odstraňuje menšie havárie. Vytvorili sme tiež nový Útvar správy mestských podnikov, ktorý má päť zamestnancov. Vďaka novému útvaru mestské podniky dnes fungujú efektívnejšie a poskytujú lepšie služby pre obyvateľov. Len za posledné dva roky s týmto útvarom mestské podniky dosiahli úspory vo výške až 20 miliónov eur. Oddelenie verejného obstarávania síce získalo osem nových pozícií ale práve kvalitne pripravené verejné obstarávanie dokáže priniesť obrovské úspory na zákazkách, ktoré treba naďalej obstarávať externe. Podľa Nadácie Zastavme korupciu a jej rebríčku Zindex máme dokonca najtransparentnejšie verejné obstarávania zo všetkých miest na Slovensku.

Na IT sekcii je dnes o 22 viac ľudí, ale viete prečo? Lebo mesto teraz vo vlastnej réžii robí veci, za ktoré v minulosti platilo všelijakým externým firmám predražené peniaze. Využívaním interných kapacít pri vývoji digitálnych služieb napr. šetríme viac ako 50% oproti externým dodávateľom.

O 46 ľudí máme viac na Sekcii dopravy. Lebo zavádzame parkovaciu politiku a títo ľudia pracujú na projektoch parkovacích miest a na ich vyznačení, spravujú výber poplatkov, vydávanie parkovacích kariet a pod. Je to obrovský projekt, ktorý sa nedal zabezpečiť bez nových zamestnancov. Sekcia nájomného bývania mala napríklad za predchádzajúceho primátora 4 zamestnancov, hoci dostupné nájomné bývanie bol jeden z najväčších problémov mesta. Dnes má 14 zamestnancov a nájomné domy už začíname dokonca aj sami stavať. Doteraz sme zabezpečili do majetku mesta desiatky nových bytov a v rôznom štádiu realizácie je 563 mestských nájomných bytov.

Áno, na magistráte dnes pracuje viacej ľudí. Tento nárast má však tri jednoduché dôvody. Mesto konečne začalo riešiť dlhé roky zanedbávané, ale pre našich obyvateľov veľmi dôležité témy. Mesto začalo viac dbať na kvalitu. A kvalitní noví zamestnanci nielenže na seba zarobia, ale cez lepšiu správu a poskytovanie služieb vo vlastnej réžii v skutočnosti šetria milióny eur z verejných peňazí.

Bude počet zamestnancov magistrátu ešte rásť?

Nepredpokladám, že nejako zásadne. Tie najdôležitejśie služby mesta sme už novými zamestnancami stabilizovali.

Na magistráte boli zriadené nové funkcie, napríklad nočný primátor, splnomocnenkyňa pre bezpečnosť a drogovú problematiku... Keď sa pozriete spätne na nimi odvedenú prácu, plánujete tieto funkcie zachovať? Je to práca na plný úväzok?

Títo ľudia odvádzajú výbornú a dôležitú prácu a určite ich pozície plánujeme zachovať. Bezpečnosť v našom meste sa aj vďaka nim o poznanie zlepšila. Určite je to práca aj viac ako na plný úväzok.

Ďalším krokom, ktorým narástol počet zamestnancov mesta, no nie sú zahrnutí v tých spomínaných 400, je zriadenie už spomínaného Metropolitného inštitútu Bratislavy. Tu má pracovať okolo 100 ľudí, pričom napríklad funkciu šéfky "oddelenia prierezových činností" dostala neúspešná kandidátka Teamu Vallo na starostku Starého Mesta Dana Kleinert. Nie sú výčitky vašich kritikov, že ide o prezamestnanosť a dohadzovanie pozícií spriazneným ľuďom, teda oprávnené?

Metropolitný inštitút sa síce stal obľúbeným terčom populistov ale získal si rešpekt odbornej obce. Len pred pár dňami mu dokonca Komora architektov udelila prestížnu ceny Patrón architektúry v Cene za architektúru. Prevzal na seba participáciu mesta, tvorbu nového územného plánu, v rôznom štádiu realizácie a príprav má revitalizáciu desiatky verejných priestorov v programe Živé miesta a rozbehol architektonické súťaže, vďaka čomu mesto môže robiť kvalitné verejné priestory. Robí teda pre rozvoj mesta mimoriadne dôležitú a záslužnú prácu.

Čo robí napríklad spomínané oddelenie?

Dana Kleinert už dávno pre MIB nepracuje, agenda spomenutého oddelenia organizačnou zmenou prešla na iné oddelenia MIBu, resp. mesta.

Máte vlastnú stranu Team Bratislava. Koľko má členov? Existujú nejaké výberové podmienky na vstup do tejto strany?

Team Bratislava má tridsať zakladajúcich členov. Našu energiu chceme sústrediť do práce pre Bratislavu, nie do budovania veľkej strany, akú poznáte z parlamentnej politiky.

Čo hovoríte na kritiku, že neraz Team Bratislava pripomína sektu? Teda že vaši priaznivci sú mimoriadne aktívni na sociálnej sieti a akýchkoľvek kritikov okamžite tvrdo napádajú. Hovorí sa, že majú dokonca pokyny, koho lajkovať, koho nie... Je to tak?

Moji priaznivci - rovnako ako ja, milujú Bratislavu. Lásku k nášmu mestu určite za sektárstvo nepovažujem. Ďalej už fakt nemám dôvod tvrdenia môjho protikandidáta komentovať.

Uvažujete nad tým, že raz pôjdete aj do celoštátnej politiky?

Team Bratislava je mestská strana. Našu energiu sústredíme výhradne do komunálnych volieb a ďalšej práce pre Bratislavu. Neplánujeme preto kandidovať v ďalších parlamentných voľbách.

Ak by ste boli primátorom nasledujúce štyri roky a prenesieme sa v čase do budúcnosti, ako sa Bratislava zmení do roku 2026?

Náš program na nasledujúce štyri roky je postupne a trpezlivo zlepšovať kvalitu života Bratislavčanov a Bratislavčaniek. Od tých najmenších vecí a detailov, ktoré sa v Bratislave zvykli prehliadať až po veľké veci, na ktoré iní primátori a iné vedenia mesta nenašli odvahu. A to všetko v spolupráci, bez hádok a férovou partnerskou komunikáciou so starostami mestských častí a obyvateľmi mesta.

(ms)