Zdroj: bratislava.sk
Už o tri týždne, v sobotu 29. októbra, rozhodneme o nových starostoch mestských častí, primátorovi Bratislavy aj šéfovi Bratislavského kraja. Čo prospešné sa podarilo v našom meste za predchádzajúce štyri roky, čo treba zlepšiť, za čo by ľudia zahlasovali? Pýtali sme sa Bratislavčanov z rôznych mestských častí.
V našej predvolebnej ankete sme obyvateľom hlavného mesta položili tieto otázky:
1. Akú zmenu v meste za posledné štyri roky oceňujete najviac?
2. Čo je najväčší problém Bratislavy, ktorý treba riešiť prioritne?
Niektorí hovoria o zlepšení MHD a zelenšom meste, iných rozčuľujú pravidlá parkovania, pomalé práce na predĺžení električkovej trate v Petržalke či chýbajúce bezpečné cyklotrasy. Súhlasíte s nimi? Pozrite si odpovede nižšie.
Rastislav (46), Petržalka:
1. Zmenu, ktorá by nejako významne ovplyvnila môj život, som nezaregistroval. Evidujem však, najmä na sociálnych sieťach, zmenu komunikácie mesta aj mestskej časti smerom k obyvateľovi. Kým kedysi ste sa zúfalo snažili dopátrať odpovede, dnes zareagujú úradníci aj na mejl, čo je super. V Petržalke sú schopní napríklad malé opravy odstrániť okamžite.
Mnohí nadávajú na MHD, ale podľa mňa sa v nej jazdí komfortne, hoci dostať sa z Petržalky do niektorých častí mesta, napríklad na Trnávku, je pre intervaly liniek mimo špičky stále časovo náročné.
Nové vizualizácie Námestia republiky sú pekné, bojím sa však, či sa nájdu aj peniaze na realizáciu. A kedy sa jej dožijeme…
2. Po viacerých cyklotrasách, ktoré sú len namaľované na ceste, sa neodvážim jazdiť. Petržalka realizáciu cyklotrás v posledných rokoch úplne odignorovala, pritom po sídlisku by sa dalo premiestňovať bicyklom komfortne. Verte, že áut na cestách by bolo menej. Mohli by sa inšpirovať v Györi, tam sú špičkovo zrealizované cyklotrasy, oddelené od vozovky
Mesto mlčí o projekte výstavby na Gwerkovej pri lesíku, hoci občania sú radikálne proti. Tento boj sa ťahá už roky, bolo by načase ho vyriešiť.
Ivan Podstupka (69), Karlova Ves:
1. Dobre fungujúcu mestskú dopravu. Rekonštrukcia západnej radiály bola náročná, ale výsledok, spolu s obnovou vozidiel, významne zvýšil kvalitu dopravy. Pravda, zásluhu na tom majú i predchádzajúce vedenia mesta. MHD jazdí spoľahlivo, presne, vo vozidlách je pohodlie. Oceňujem vytrvalosť, s akou magistrát presadzuje optimálne trasovanie električiek a bojuje proti faktami nepodloženým námietkam aktivistov, ktorým sa to len „nepáči“.
Po rokoch sa v meste objavili svieže trávniky so záhonmi kvetov, najmä tulipánov. Pripomenulo to 70. roky, keď sa o zeleň staral ZARES pod vedením Ing. Emila Skákalu.
Bohatý je kultúrny život mesta, hoci ho výrazne ochudobnili opatrenia v súvislosti s covidom. Najmä tento rok je na kultúrnom a pamiatkarskom poli rušno, treba veriť, že nielen pre komunálne voľby.
Po zrekonštruovanej Dúbravsko-karloveskej radiále začali električky jazdiť v októbri 2020.
2. Najväčším problémom, zasahujúcim najmä financie, je administratívne postavenie Bratislavy. V parlamente nemal kto podporiť primátora pri posilnení postavenia mesta novým zákonom o Bratislave. Bratislava by mala mať postavenie prinajmenšom samosprávneho kraja. Výsadné postavenie vyplývajúce z nadmestských funkcií majú Praha, Viedeň, Budapešť, Berlín a ďalšie metropoly. Súčasný Bratislavský samosprávny kraj je administratívny paškvil, ktorý roky dokazuje svoju nefunkčnosť. Napríklad, Bratislava má viac ako dvakrát vyšší rozpočet ako jej „nadriadený“ samosprávny kraj. Európsky unikát.
Mestské časti majú príliš veľké kompetencie pri plnení celomestských funkcií, ktoré povahou a nárokmi patria mestu. Mesto je funkčne jeden organický celok najmä v doprave a pri tvorbe životného prostredia. Mestské časti tieto mestské funkcie atomizujú a znefunkčňujú. Viditeľné je to napríklad pri parkovacej politike. V prvom rade sme občania Bratislavy, obyvateľmi mestských častí sme len v druhom pláne. Je absurdné, aby sa mestské časti správali k bratislavským motoristom rovnako, ako k Nebratislavčanom, ktorí tu neplatia dane. Parkovaciu politiku musí do rúk chytiť magistrát. A to platí aj o ďalších celomestských funkciách.
Verím, že vo voľbách sa presadia noví ľudia. Nepáčia sa mi staré tváre, ktoré sa zároveň vyskytujú v zastupiteľstvách viacerých stupňov, dokonca aj v parlamente. Bolo by potrebné pýtať od nich odpočet, ale ešte lepšie ich zo zastupiteľstiev vypratať.
Petra Stašková (45), Ružinov – Trnávka:
1. Určite je viac pozitívnych zmien, napríklad to, že miznú bilbordy a sadia sa stromy.
2. Problémom je najmä doprava - priveľa áut, parkovanie a cyklotrasy.
Gabriela Flimelová (47), Petržalka:
1. Pozitívne zmeny vidím najmä v Petržalke. Zlepšilo sa kosenie, mestská časť vyriešila problém s umiestnením detí do škôlok, to je veľká vec. Výborný nápad sú vrecká na psie exkrementy priamo zabudované do smetných košov a detaily ako napríklad cykloservisné stojany z dielne mestskej časti.
2. Parkovacia politika – tá totiž robí z Bratislavčanov cudzincov vo vlastnom meste. Nechcem sa hádať s kamarátmi Ružinovčanmi alebo Novomešťanmi, kto komu kde obsadzuje parkovacie miesta. V Petržalke je aktuálne taký chaos - tam zóna mesta, tam zóna Petržalky, tam parkovacie miesta mesta, tam Petržalky - že sa v tom neorientujeme ani my, čo v meste žijeme. Ľutujem ľudí zo zvyšku Slovenska, ktorý sem prídu na návštevu.
Na petržalských Dvoroch 4 platia parkovacie pravidlá mesta, inde zas pravidlá mestskej časti.
Lenka Hamšíková (42), Dúbravka:
1. Najviac oceňujem zmeny v riadení strategických podnikov, výmenu vedúcich osôb, ktoré už nie sú toxické, a ukončenie nevýhodných zmlúv mesta. Posun vnímam aj v revitalizácii detských ihrísk.
2. U nás v Dúbravke veľmi chýbajú komunitné aktivity, priestor, kde by ľudia spoločne a zmysluplne trávili čas. Najväčšou výzvou, a to nielen Bratislavy, je tvorba podporujúceho, socializujúceho a rozvíjajúceho prostredia, potenciálu pre najslabších - deti, mládež, seniorov, zdravotne a sociálne znevýhodnených ľudí. Zmeny, ktoré by mali nastať, sú principiálne, hodnotové. Mali by sa týkať finančných procesov, verejných priestorov, komunitných aktivít, sociálnej, právnej starostlivosti, aj mediálnej pozornosti... Tak, ako sa staráme o tých najslabších, takou spoločnosťou naozaj sme.
Ivana (51), Karlova Ves:
1. Čakala som väčšiu odbornosť a progres, hlavne pri riešení a realizácii dopravnej infraštruktúry, parkovacej politiky, znižovaní vizuálneho smogu, urbánnej ekológii a identity. Ak mám ohodnotiť nejakú zmenu: oceňujem snahu o výsadbu kvetov vhodných pre opeľovače, rekonštrukciu toaliet v Sade Janka Kráľa, zavedenie zberu kuchynského bioodpadu, fitness stroje na Dvořákovom nábreží.
2. Je toho viac:
- oprava karloveskej radiály - obnova zrušených 3 obratísk cez električkovú trať, aby vrátili infraštruktúru, ktorá bola praktickejšia a ekologickejšia ako súčasná, a eliminuje porušovanie dopravných pravidiel (jazdenie v protismere, v jednosmerke, vysoké prekračovanie rýchlosti po rekonštrukcii),
- výstavbu obytných domov a komerčných budov podmieniť realizáciou zelenej strechy, zelenej steny a hniezd pre vtáky a netopiere,
- pri rekonštrukciách zaviesť povinnosť hniezda pre vtáky a netopiere,
- realizovať/budovať cyklistické chodníky bez ohrozovania chodcov a zamedziť ohrozovaniu chodcov cyklistami na zdieľaných chodníkoch,
- podporiť budovanie podzemných veľkokapacitných kontajnerov na sídliskách,
- budovať verejné toalety.
Cyklopruh na nedávno zrekonštruovanej Karpatskej ulici v Starom Meste
Andrea Nozdrovická (51), Staré Mesto:
1. Bratislava sa mi zdá byť zelenšia, živšia, badať zmeny, i keď sú niektoré možno „pre oko“ a zdajú sa prvoplánové. Asi najviac však oceňujem pozitívne zmeny vo fungovaní MHD.
2. Prioritne treba riešiť dopravu – menej áut, viac záchytných parkovísk. Ale to si zrejme musia vstúpiť do svedomia aj obyvatelia Bratislavy.
Ľubomír Deák (41), Ružinov:
1. Pozitívne hodnotím najmä vybudovanie novej autobusovej stanice na Nivách a jej prepojenie na okolitý verejný priestor, takisto obnovu historickej budovy Pradiarne, bývalej cvernovej továrne.
2. Predovšetkým treba komplexne zrekonštruovať a zmodernizovať priestory Hlavnej stanice, ako aj predstaničného námestia. Aby objekt železničnej stanice a celé okolie boli dôstojné, na úrovni 21. storočia, tak, ako sa patrí na hlavné mesto Slovenska.
Marianna Sadloňová (69), Petržalka:
1. Vnímam najmä to, že sa naše mesto skrášlilo. Páčia sa mi napríklad vysadené platany na Trnavskom mýte, ktoré poskytujú trochu relaxu v tejto rušnej zóne, či zelené pásy s kvetmi na uliciach, ktoré milo prekvapili na jar, ale aj úpravy na Hodžovom námestí pred Prezidentským palácom, hoci sú zatiaľ iba dočasné. Ako turistku ma potešili tiež novinky v lesoch - pozorovateľňa Vydrica alebo prístrešky na Malom Slavíne. A ako človek bez auta oceňujem obnovenie autobusovej linky do Hainburgu, podarilo sa to len nedávno.
2. Rozhodne treba urýchlene dobudovať električkovú trať v Petržalke, čo pomôže vyriešiť dopravnú situáciu najmä nás, ktorí bývame v tejto najväčšej mestskej časti. Dôležité je tiež budovať bezpečné cyklotrasy a vylepšovať tie terajšie, stále ich je žalostne málo.
Viliam Denko (72), Staré Mesto:
1. Za posledné štyri roky sa podľa môjho názoru neudiala žiadna zásadná zmena v Bratislave, ktorá by mala vplyv na zlepšenie života v meste.
2. Najväčší problém Bratislavy je statická doprava, teda parkovanie. V Starom Meste je až päť systémov, čo je neúnosné. Sú to:
- pôvodný systém parkovania na rezidentskú kartu na komunikáciách v správe mestskej časti,
- pôvodný systém parkovania na rezidentskú kartu na komunikáciách v správe mesta,
- parkovanie v zóne PAAS, prvá fáza SM1 Hlavná stanica –Blumentál (budú štyri zóny?),
- zóna parkovania v režime BPS Park,
- parkovanie, resp. vjazd do pešej zóny historického jadra.
Na každý systém je iná rezidentská karta a Staromešťan, ktorý chce parkovať inde ako vo svojom okolí, kde má rezidentskú kartu, platí rovnako, ako keby prišiel povedzme zo Svidníka. Staromešťan musí vedieť zaparkovať na jednu rezidentskú parkovaciu kartu v celom Starom Meste!
Ďalším problémom je bezpečnosť chodcov na chodníkoch, kde ich ohrozujú bicykle, kolobežky, skejtbordy či e-motorky, teraz už aj beer bike. Pri úprave zákona o cestnej premávke v parlamente som navrhoval povinnosť obchádzať chodcov týmito strojmi na chodníkoch minimálne na 1 meter, s dodržaním ustanovení zákona pri jazde na chodníkoch. Neprešlo, nie je záujem o bezpečnosť chodcov na chodníkoch, lebo cyklošialenstvo... Zákon hovorí jasne, len to všetko chce prísnu kontrolu!
(in, ac)