Smutná správa: Zomrel expredseda Matice slovenskej Jozef Markuš, otec poslankyne Zory Jaurovej

Vo veku 80 rokov zomrel v pondelok bývalý slovenský politik a bývalý predseda Matice slovenskej Jozef Markuš. Potvrdila to jeho dcéra Zora Jaurová. Poslankyňa Progresívneho Slovenska zverejnila v deň úmrtia svojho otca na sociálnej sieti citovo silný status, ktorý je zároveň vyznaním.

"S hlbokým žiaľom by som vám chcela oznámiť, že dnes nadránom nás opustil môj otec Jozef Markuš, bývalý predseda Matice slovenskej," uviedla poslankyňa parlamentu za Progresívne Slovensko. Posledná rozlúčka bude podľa nej 10. marca o 15.00 h v Bratislave.

Jozef Markuš sa narodil 13. marca 1944 v maďarskom meste Níreďháza do rodiny slovenského kazateľa a spisovateľa. V roku 1947 sa rodina presťahovala na Slovensko do obce Horná Seč. Po absolvovaní Strednej poľnohospodárskej školy technickej v Zlatých Moravciach študoval na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave, ktorú ukončil v roku 1968.

Do roku 1972 pracoval ako odborný pracovník vo Výskumnom ústave oblastného plánovania v Bratislave a do roku 1988 pôsobil vo funkcii vedeckého pracovníka na Ekonomickom ústave Slovenskej akadémie vied (SAV). Následne pracoval rok v Prognostickom ústave SAV.

Od decembra 1989 do júna 1990 zastával post podpredsedu slovenskej vlády, ktorú viedol premiér Milan Čič, zodpovedal za hospodársku a ekonomickú reformu. Výrazne sa zaslúžil o vznik Slovenskej republiky. Viedol a aktívne sa podieľal na akciách za slovenskú štátnosť a suverenitu.

V roku 1990 sa stal predsedom Matice slovenskej. Už od počiatku svojho matičného pôsobenia upozorňoval na to, že Matica slovenská musí prejsť transformačným procesom, ak chce presvedčiť o opodstatnenosti svojho účinkovania. Po odchode z postu predsedu Matice slovenskej v roku 2010 čelil viacerým trestným oznámeniam z majetkovej trestnej činnosti. V septembri 2023 Mestský súd Bratislava I oslobodil bývalého šéfa Matice slovenskej spod obžaloby podanej pre podozrenie zo spáchania trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku.
Bol autorom viacerých kníh a publikácií venovaných národohospodárskej a prognostickej tematike. Bohatá bola aj jeho publicistická činnosť.

​Zora Jaurová.

Vyznanie dcéry

Zora Jaurová zverejnila v tento pre ňu  veľmi smutný deň na sociálnej sieti nasledujúce vyznanie:

"Keď som bola malé dievča, môj otec nás – svoje tri dcéry - vodil po Slovensku a vždy nezabudol povedať – pozerajte, dievčatá, toto je tá najkrajšia krajina na svete.
Vtedy som tomu nerozumela. Bol hlboký komunizmus, ktorý môj otec ako syn farára zažil kruto na vlastnej koži a „národná hrdosť“ nebola práve v móde.
Videl niečo, čo my nie. Videl krajinu, aká by mohla byť. Alebo aká bola v jeho predstavách.

„Akú cenu má národ a aký zmysel majú jeho snahy a námahy?“, pýta sa Ján Lajčiak vo svojej eseji Slovensko a kultúra. „...nič definitívne vyhraté, len možnosť v zápase a aj v utrpení neustále vyhrávať a odvracať sa od prehier“, odpovedal mu môj otec o viac ako sto rokov neskôr vo svojej knihe Slovenské osudy - slovenský osud.

Otec sa určite mýlil a pomýlil v mnohom pri svojej snahe uchopiť a dosiahnuť tú utopickú najkrajšiu krajinu na svete. A zodpovednosť, ktorú za to niesol, nebola ľahká. Ale aj vďaka nemu si vždy predstavujem svet okolo seba - áno, to Slovensko, ktoré miloval - také, aké by mohlo byť. A nedá mi to pokoja, pretože viem, že sa to samo nestane a tak sa znovu a znovu vydávam na tú cestu za ideálom, aj za cenu potknutí a omylov.

Neboj sa, stále budem kráčať po tej istej krajine a skúšať, či sa dá urobiť najkrajšou. Budeš mi pritom chýbať."

(tasr, ms)