Zdroj: koláž abn
Prichádza víkend, na ktorý sa tešia najmä tí najmenší. V nedeľu má meniny Mikuláš, čo pre všetky deti, ale aj mnohých dospelých znamená, že je tu prvý obľúbený zimný sviatok. Oslovili sme kvarteto mužov, ktorí sa v decembrových dňoch zvyknú meniť na Mikulášov, aby sme sa ich opýtali ako obmedzenia spojené s pandémiou koronavírusu poznačili výkon tejto ich zodpovednej úlohy.
Daniel Rinčo: Mikulášsky kostým som už zavesil na klinec...
Zdroj:
FB D.R.
V kostýme Mikuláša, ktorý vyzerá dosť podobne ako ten, čo nosí americký Santa Claus, sme Daniela stretli pred pár rokmi na Hviezdoslavovom námestí. Pravdupovediac sme ho vtedy ani nespoznali, teda až po hlase a pri detailnom pohľade do očí. Dnes sme mu zatelefonovali, aby sme sa ho opýtali či pandémia koronavírusu na Slovensku ovplyvnila výkon tohto jeho "povolania" a dozvedeli sme sa, že Mikuláša už nerobí. "Vtedy som pracoval pre agentúru, ktorá prevádzkovala v Bratislave vyhliadkové jazdy turistickým vláčikom," vysvetľuje Dano, ktorý sa občas za Mikuláša prezliekol aj doma, aby urobil radosť deťom či susedom. "V súčasnosti robím kuriéra a keďže sa blížia Vianoce, tak sa celé dni ani nezastavím. Na druhej strane si hovorím, že ak doručujem darčeky, ktoré niekomu urobia radosť, tak som sa od toho mikulášskeho poslania až tak veľmi nevzdialil."
František Rajecký: Mal som ako Mikuláš samé krásne, niekedy aj dojímavé zážitky!
"Nikdy som o tom neuvažoval, že by som sa na také niečo dal, ale asi pred šiestimi rokmi prišiel za mnou moderátor Richard Vrablec a spýtal sa ma či by som sa neprezliekol za Mikuláša na nejakú charitatívnu akciu. Nemohol som odmietnuť, keďže to bolo podujatie určené pre deti. A hneď som pochopil, že nie je nič viac než vidieť iskričky v očkách detí, ktoré sa im ešte viac rozžiaria, keď zbadajú pred sebou Mikuláša. V čase, kedy som fungoval cez umeleckú agentúru, ktorá mi zabezpečovala ako sprievod aj anjela s čertom, sme spoločne absolvovali možno 15 až 20 vystúpení v decembri. Tento rok mám nejaké zdravotné problémy, ktoré našťastie nesúvisia s koronou, ale Mikuláša už nerobím, teda respektíve o ňom hovorím, že odišiel do dôchodku," povedal pre Bratislavské noviny bývalý fotograf František Rajecký, s ktorým sa deti veľmi rady fotografovali a ich mamičky zase skúšali či má naozaj pravú bradu. Bol láskavým Mikulášom, ktorý od detí nevyžadoval, aby mu spievali či recitovali, aj keď samozrejme vždy záležalo na charaktere podujatia ako aj celkovom počte zúčastnených. Niekedy by nebolo ani časovo možné, aby sa všetky deti dostali k nejakému vystúpeniu.
"Raz ma ako Mikuláša pozvali do nemocnice, kde som na jednej posteli zrazu zbadal suseda mojich rodičov, ktorého som dobre poznal. Chytil ma za ruku a na ten jeho pohľad nikdy nezabudnem. Jeho letargia a smútok sa zrazu zmenili na akési radostné dojatie. Dojatý som bol napokon aj ja, nakoľko som sa dozvedel, že len pár dní po mojej návšteve zomrel. Mohol mať vtedy asi 70 rokov. A raz sa mi niečo podobné prihodilo aj so psíkom. Každý vie, že mám veľmi rád zvieratká a keď som sa fotografoval ako Mikuláš v obchodnom centre, tak išiel okolo pán so psíkom, ktorý hneď priskočil ku mne a chvíľu som sa s ním maznal. A predstavte si, že o rok na to sa celá situácia zopakovala, akurát mi ten jeho majiteľ vraví, že už je to asi naposledy, čo sa hráme, nakoľko má psík rakovinu. Našťastie tých veselých a humorných zážitkov som mal oveľa viac než týchto smutne krásnych," dodal Mikuláš na dôchodku...
Miro Kasprzyk: Aj dospelých musím učiť, že Mikuláš bol biskup...
Je rodákom z Liptovského Hrádku, ale býva v Liptovskom Mikuláši, odkiaľ v tomto ročnom období vyrážal do všetkých kútov Slovenska, kde potrebovali Mikuláša. "Som mím, šašo, moderátor, zabávač a okrem toho učím pantomímu už nejakých 28 rokov na konzervatóriu," predstavuje sám seba Miro Kasprzyk, ktorý sa začiatkom budúceho týždňa objaví v mikulášskom kostýme aj v Bratislave. Potešiť by mal prísť deti do Karlovej Vsi. Koronakríza ho ako slobodného umelca veľmi negatívne poznačila. "Tento rok bolo neskutočne veľa akcií a podujatí zrušených, vrátane tých mikulášskych a viaceré dokonca na poslednú chvíľu." Preto musel aj Mikuláš niektoré svoje aktivity preniesť z reálneho do virtuálneho priestoru, takže sa odohrávajú najmä prostredníctvom videokamery a internetu, čoho dôkazom je aj nasledujúce video:
"S Mikulášom to tento rok asi bude ako voľakedy, keď iba v noci tajne prišiel a rozdal deťom balíčky. Pre deti však bol určite väčší zážitok, keď ho mohli aj stretnúť a ukázať mu, čo sa za rok naučili, teda zaspievať, zarecitovať či zatancovať a on si v zozname skontroloval či boli dobré a počúvali, a ak áno, tak ich odmenil. Poslušné deti strážil Anjel a Čert zase dával do laty nespratníkov, ktorí dostali namiesto sladkostí, uhlie alebo metlu, aby vedeli, že sa musia polepšiť. Ale našťastie tých zlých detí bývalo každý rok menej a menej," hovorí Miro a dodáva, že ani mnohí dospelí vôbec nevedia rozoznať Mikuláša od Santa Clausa. "Trpezlivo im vysvetľujem, že Sv. Mikuláš alebo Mikuláš z Myry bol biskupom svätým a jeho farby sú modrá a biela, kým Santa Claus je ten v červenom kostýme z reklamy na Coca-Colu. Ale ak na tom klient trvá, tak im zahrám aj Santu, ale nikdy nie 6. decembra, teda na sviatok svätého Mikuláša," dodáva pán Kasprzyk, ktorý ani nevie porátať, koľko rokov už na Slovensku robí Mikuláša. "Je to ťažká otázka. Mám pocit, že odjakživa, veď brada mi narástla už ako 19-ročnému. Zo začiatku som si ju musel na bielo striekať, v posledných rokoch si ju farbím už čoraz menej a mám pocit, že za chvíľu ju už nebude treba bieliť vôbec. V tejto súvislosti si spomínam na hlášku, ktorú som počul počas jednej akcii v Lomnici, kde malá dcéra hovorí mame: Vravela som ti, že tento Mikuláš je ozajstný, pretože on nemá nalepovaciu bradu."
Richard Vrablec: Ak nestíha Mikuláš, pomáham aj ako Santa Claus!
Zdroj:
Archív R.V.
Bratislavský moderátor sa z blížiacou sa päťdesiatkou dostáva do veku, kedy už môže robiť Mikuláša, pretože pred desiatimi rokmi by si to ešte nevedel ani predstaviť. "Hľadal som v tomto období možnosti ako ľuďom rozžiariť oči a priniesť im kúsok radosti do života. Pretože súčasná doba si doslova vyžaduje, aby sme deťom prejavovali našu lásku a priazeň či už pohladkaním, úsmevom alebo aj drobným darčekom. Aj úplnou maličkosťou môžete druhého urobiť veľmi šťastným. Robí mi dobre, keď môžem potešiť obrovské množstvo ľudí, pretože to je úžasné," púšťa sa do rozprávania Richard Vrablec, ktorého sme sa opýtali aj na to, odkiaľ berie darčeky... "Ja rozdávam druhým radosť, úsmev, šťastie a pohodu, ktoré sú zadarmo a o tie materiálne darčeky pre deti sa postarajú ich rodičia, nakoľko každé dieťa má rado niečo iné a ja ako Mikuláš im tie ich balíčky už len odovzdám. Počas štyroch dní navštívim 40 rodín, 267 domov a dokonca aj 178 prevádzok v jednom nákupnom centre, pričom každý zamestnanec odo mňa dostane darček a ešte sa chystám aj na štvoro vianočných trhov." Boli sme zvedaví aj na to či sa Richardovi ešte nestalo, že by mu nejaké dieťa povedalo, že podľa kostýmu nie je žiaden Mikuláš, ale skôr Santa Claus. Ako by reagoval? "Ono je to v podstate jedno. Obaja majú v tomto období veľa práce, keďže existuje veľa detí, ktoré rady chodia do prírody, počúvajú svojich rodičov, papajú ovocie a zeleninu, dobre sa učia a zaslúžia si sladkú odmenu. Preto si musia Mikuláš a Santa Claus pomáhať a spolupracovať. Čo nestihne jeden, tak zabezpečí ten druhý. Nakoľko majú spoločný cieľ - urobiť svet lepším."
(ars)