ROZHOVOR: Tri minúty pomáhajú, 24 hodín škodí: Čo majú spoločné otužilci a ľudia bez domova?

Nezisková organizácia Depaul Slovensko aj tento rok zorganizovala charitatívne otužovanie s názvom Do­broborci. Cieľom podujatia je vyjadriť solidaritu ľuďom bez domova, ktorí sú chladu vystavení dlho a nedobrovoľne. Hoci sa zima pomaly končí, počas nocí teploty ešte stále môžu atakovať bod mrazu, čo je naozaj životu nebezpečné.

Záštitu nad podujatím prevzala slovenská ľadová plavkyňa, spisovateľka, filantropka a bývalá novinárka Soňa Rebrová, ktorá sa venuje otužovaniu, ako druhá Slovenka preplávala kanál La Manche a naďalej inšpiruje ostatných. Spolu s riaditeľom Depaul Slovensko Jozefom Kákošom priblížili, v čom vidia hlbšie paralely medzi životom na ulici a otužovaním.

Pani Rebrová, prednedávnom ste vydali knihu DOKÁŽEŠ TO!, v ktorej hovoríte o vašich skúsenostiach s otužovaním, ale aj o tom, ako môžeme zvládnuť náročné výzvy v živote. V knihe približujete riziká podchladenia: „Podchladenie nehrozí len pri mínusových teplotách, ale dokonca aj pri teplote nad nulou, ak je človek zle oblečený alebo mokrý, prípadne starší a je v studenom prostredí dlho.“ Znie to, akoby ste opisovali deň človeka na ulici. Vidíte medzi otužovaním a životom na ulici paralely?

Soňa Rebrová: V niečom vieme nájsť paralely, v niečom nie. Podobne ako otužilci sú aj ľudia bez domova vystavení dlhodobo chladu. Avšak na rozdiel od nich my sa vieme ísť zohriať domov, vykúriť si auto, urobiť si horúci čaj, navariť polievku. Oni nič z toho často nemôžu. Ostáva im len jediné - vydržať tú zimu. Niekedy si pomáhajú alkoholom, čo môže ich situáciu ešte zhoršiť, pretože môžu zaspať na chladnej zemi a ešte viac sa podchladiť. Myslím si, že pre bežného človeka by bolo mimoriadne náročné vydržať jednu noc na ulici v zime. A to aj pre otužilca. Pretože vystaviť sa chladu krátkodobo a dlhodobo je veľký rozdiel.

Jozef Kákoš: Vystavenie sa chladu spúšťa v tele stresovú reakciu. Pri otužovaní odznie, keď vyjdete z vody a dostanete sa do tepla. Výsledkom býva okrem dobrého pocitu aj lepšia imunita otužilcov a iné zdravotné benefity. Ľudia na ulici sú však chladu a stresu vystavení celé mesiace a roky, a to zároveň nedobrovoľne. Dopady na ich život a zdravie nie sú pozitívne. Ľudia bez domova nemajú vždy možnosť skryť sa pred zimou, prezliecť sa do suchého a teplého oblečenia, stráviť mrazivý deň alebo noc v teple. Okrem umrznutia im hrozí podchladenie, omrzliny, dlhšie hojenie rán či zhoršenie už existujúcich zdravotných komplikácií. Následky zimy niekedy vidíme až v lete a často ide o vážne stavy, najmä vo forme zle zhojených rán.

​Soňa Rebrová.

Počas posledných rokov narastá na Slovensku záujem o otužovanie. Mnohým ľuďom pomáha nielen na posilnenie imunity, ale aj ako psychohygiena. Čo dáva vám?

Soňa Rebrová: Otužovanie mi ukázalo cestu, že sa dá zvládnuť viac, ako som si vôbec vedela predstaviť. Vždy som túžila plávať celý rok a teraz sa mi to podarilo. Zdvihlo mi sebavedomie, ukázalo cestu k športovaniu, k preplávaniu La Manche. Vďačím mu za veľa.

Jozef Kákoš: Milujem plávanie a leto! Jeseň bola pre mňa vždy spojená s tým, že pri plávaní som sa musel nedobrovoľne presunúť z jazera do krytého bazénu. Počas jednej nadpriemerne teplej jesene som si povedal, že budem chodiť plávať do jazera čo najdlhšie. Najskôr som si dal za cieľ vydržať do konca septembra. Keďže voda bola vtedy ešte stále príjemná, posunul som svoj cieľ do narodenín, ktoré mám v polovici októbra. Následne som ho opäť presunul na Všetkých svätých a začiatkom novembra som si nakoniec povedal, že to asi fakt zvládnem aj počas celej zimy. Nemal som teda žiaden veľký cieľ začať otužovať a ani som neuvažoval nad inými benefitmi otužovania, no tie sa postupne objavili samé. Okrem skvelého pocitu, že leto sa mi predĺžilo až do neskorej jesene, mám rád ten pocit, že človek je schopný prekonať sa a posunúť svoje hranice. Otužovanie so sebou prináša väčšiu odolnosť voči rôznym virózam v zime. A ten pocit, že ste vo vode, keď okolo vás je sneh a zima, je neopakovateľný.

Aká je tohtoročná zima pre ľudí bez domova a ako im v Depaul Slovensko pomáhate?

Jozef Kákoš: Naša nízkoprahová nocľaháreň sv. Vincenta má kapacitu 200 – 220 ľudí. Táto kapacita je naplnená každý deň už od začiatku jesene. V Depaul Slovensko poskytujeme nocľah, teplú stravu, ošatenie, základné ošetrenie, sociálne poradenstvo a pomoc pri hľadaní práce, bývania či pri vybavovaní dokladov. Navštevujeme ľudí v teréne, ktorí žijú v chatkách a opustených budovách a zisťujeme, čo by potrebovali a ako im vedia naši sociálni pracovníci pomôcť. Naše zariadenia, vrátane nocľahárne, sú počas sviatkov otvorené aj počas dňa, pretože počas voľných dní sa ľudia nemajú kde zohriať.

​Jozef Kákoš.

Ako vieme počas zimy pomôcť ľuďom na ulici my?

Jozef Kákoš: Buďme počas zimy viac všímaví k ľuďom na ulici. Ak uvidíme človeka vonku, môžeme sa opýtať, čo by potreboval - možno je to čaj, teplé oblečenie, deka, rozhovor, pomoc s nasmerovaním na sociálnu službu v okolí. Ak vidíme človeka na ulici a nereaguje, neváhajme a zavolajme pomoc na čísle 155 alebo 112. Komunikujme so záchranármi a ostaňme pri človeku do príchodu zdravotnej pomoci. Darovať teplo a bezpečie môžete aj prostredníctvom adresnej pomoci. Vďaka symbolickej adopcii postele na www.adoptujsipostel.sk môžete pomôcť ľuďom bez domova s návratom do spoločnosti a žiť dôstojný život. Ďakujeme každému, komu život ľudí bez domova nie je ľahostajný.

Čo by ste odkázali ľuďom, ktorí váhajú, či pomôcť ľuďom bez domova?

Soňa Rebrová: Každý sa môžeme ocitnúť v podobnej situácii. Možno niečo nechtiac podpíšeme v slabej chvíli, možno nás o domov oberú príbuzní, možno choroba, možno psychické zdravie. Niektorým ľuďom možno takýto život aj vyhovuje, ale niektorí túžia po šanci na lepší život. Je škoda im ju neponúknuť - nestojí nás to veľa a pre nich môže znamenať mnoho.

(bn)