Paralympijské hry 2024: V Paríži nás budú zastupovať štyria Bratislavčania

Zdroj: Shutterstock

V polovici mesiaca oficiálne skončia Olympijské hry v Paríži, už 28. augusta ale začína paralympiáda, na ktorej budú súťažiť zdravotne znevýhodnení športovci. Bratislava bude mať v 26-člennej výprave až štyroch zástupcov. Ako sa podľa nich žije obyvateľom so zdravotnými ťažkosťami a kam by u nás vzali návštevu zo zahraničia?

Róbert Mezík (46), boccia
Naším najskúsenejším zástupcom na PH v Paríži je Dúbravčan Róbert Mezík, ktorý sa narodil s detskou mozgovou obrnou. Na svet prišiel v Ilave, od ôsmich rokov však žije v Bratislave, kde v roku 2001 úspešne dokončil štúdium informačných technológií. „V roku 2005 som prišiel pracovať do školy pre zdravotne znevýhodnených na Mokrohájsku ulicu,“ hovorí o svojich paralympijských začiatkoch. „Bol som na tréningu boccie, kde som si zahádzal pár lôpt. Najprv som bol skeptický, lebo som bol naučený skôr na dynamický šport a boccia sa mi zdala málo akčná. Potom ma to však zaujalo a začal som ju hrávať pravidelne.“

Zdroj: Slovenský paralympijský výbor

​Mezík sa zúčastnil paralympiády v Londýne, Riu aj Tokiu a hoci na hrách zatiaľ medailu nezískal, môže sa pochváliť množstvom úspechov z iných podujatí. K tým najväčším patrí individuálne striebro z Majstrovstiev Európy v Rotterdame (2023). Vďaka športu precestoval svet a hovorí, že Bratislava v porovnaní s inými európskymi mestami v bezbariérovosti výrazne zaostáva. „Keď porovnám situáciu spred roka 1989 s tou dnešnou, tak je to určite krok vpred. No prispôsobenie ciest, hromadnej dopravy, mentality ľudí..., to všetko treba zmeniť. Je to dlhý proces, ale bol by som veľmi rád, keby Bratislava fungovala aj v tomto smere lepšie, lebo na to má.“

Lucia Vladovičová (31), paradrezúra
Do Paríža vycestuje aj Dúbravčanka Lucia Vladovičová, ktorá bude našu krajinu a mesto zastupovať v paradrezúre. Ku koňom ju ako päťročnú priviedli rodičia, ktorí sa ju snažili rozhýbať po prekonaní detskej mozgovej obrny. „Hipoterapiu mi odporúčali kvôli môjmu zdravotnému znevýhodneniu ako formu liečby a tam sa to vlastne všetko začalo,“ hovorí.

Zdroj: Slovenský paralympijský výbor

V roku 2016 sa Vladovičová stretla so svojou trénerkou Magdalénou Pokornou, ktorá ju začala učiť jazdiť súťažne. Prvé medzinárodné preteky absolvovala o dva roky neskôr, vlani zvíťazila v Para Grand Prix Freestyle v Budapešti a čoskoro bude mať premiéru na paralympijských hrách. Lucia zabojuje v skupine postihnutia 1, teda medzi športovcami s najväčšou mierou postihnutia pohybového aparátu, kde sa súťaží len v kroku. „V Bratislave by som privítala väčšiu bezbariérovosť, prekážajú mi najmä schody. Celkovo to ale nie je až také zlé,“ uzatvára programátorka v IT firme, ktorá sa okrem tvorby aplikácií a jazdectva venuje aj čítaniu kníh, cestovaniu a plávaniu.

Tatiana Blattnerová (22), paraplávanie
Najmladšou Bratislavčankou na paralympiáde v Paríži bude Tatiana Blattnerová, ktorá sa predstaví v pretekoch v paraplávaní. „K tomuto športu som sa dostala náhodou, v tom čase sa totiž o para športoch príliš nevedelo. Počula som len o lyžovaní, lebo sa mu venovali bývalí žiaci z mojej školy, ale to, že by som sa mohla venovať plávaniu, som si veľmi nevedela predstaviť,“ hovorí od narodenia nevidomá športovkyňa.

Zdroj: Slovenský paralympijský výbor

„Raz ale prišla trénerka k mame do práce vybavovať nejaké papiere pre klub. Mama si všimla, že je to klub pre telesne a zrakovo postihnutých športovcov, dali sa do reči, prišla som na tréning a už som aj zostala“. Ako 14-ročná bola Blattnerová v príprave na paralympijské hry do Ria 2016, v škole si však zlomila prst na ruke, a tak napokon neštartovala. Už o rok obsadila na svetovom šampionáte v Mexiku druhé a dvakrát tretie miesto, no z hier v Tokiu 2020 sa vrátila bez medaily. Tento rok sa jej však darí, v apríli získala na ME v Portugalsku striebornú medailu v disciplíne 400 metrov voľný spôsob. Okrem plávania si obyvateľka Vajnor rada vypočuje dobrú hudbu a pozrie film. „V Bratislave sa dá žiť aj s mojím znevýhodnením,“ hovorí. „Dá sa tu študovať, samostatne cestovať aj si nájsť prácu. Problémom sú ale porozhadzované elektrické kolobežky po meste a niekedy aj nesprávne alebo žiadne vodiace línie.“

Martin Strehársky (41), boccia
V boccii nás bude v Paríži zastupovať aj Dúbravčan Martin Strehársky so svalovou dystrofiou. S loptovým športom, pripomínajúcom o čosi známejší pétanque, sa prvýkrát stretol na škole pre zdravotne znevýhodnených na Mokrohájskej ulici.

Zdroj: Slovenský paralympijský výbor

„Hovorili mi, že by som to mal skúsiť. Zúčastnil som sa tréningu, hneď ma to zaujalo a odvtedy sa tomuto športu venujem už vyše 20 rokov,“ vysvetľuje Strehársky, ktorý zvíťazil na paralympijských hrách v Tokiu 2020 v kategórii BC4 a okrem toho má doma zlato aj z Majstrovstiev sveta (2018) a Majstrovstiev Európy (2019). Veterán medzi našimi reprezentantmi bude štartovať už na svojej piatej paralympiáde a rád by získal ďalší cenný kov. Okrem boccie rád počúva hudbu a pláva a tvrdí, že čím je starší, tým viac chce pomáhať radami a skúsenosťami ďalším športovcom. Podmienky sú pre nich podľa Strehárskeho u nás pomerne dobré. „Určite je to lepšie, ako to bývalo. Robia sa chodníky, prispôsobujú autobusy... Ešte, samozrejme, nie všetky, určite sa ale situácia zlepšuje.“

Kam by ste vzali návštevu zo zahraničia?

Róbert Mezík: „Hostí by som zobral do Starého Mesta a na prehliadku Bratislavy vláčikom.“
Lucia Vladovičová: „Išli by sme na prechádzku k Dunaju alebo na Železnú studničku.“
Tatiana Blattnerová: „Návštevu zo zahraničia by som zobrala na Bratislavský hrad.“
Martin Strehársky: „Išli by sme do prírody na Železnú studničku, na niektorú plaváreň alebo na hokejový zápas, keď hrá Slovan.“

(ak)