Bratislavčan na OH v Paríži: Takmer celé detstvo som prežil v lodenici, prezrádza Matej Beňuš

Zdroj: Archív M. B.

Najväčší športový sviatok klope na dvere. 26. júla začínajú v Paríži olympijské hry, na ktorých bude Slovensko zastupovať aj Bratislavčan - vodnoslalomár Matej Beňuš. O svojej aktuálnej forme aj o vzťahu k rodnej Bratislave prezradil viac v rozhovore.

Ako sa chlapec v Bratislave dostane k športu, ako je vodný slalom?

Je to veľmi jednoduché. Treba zájsť do Karlovej Vsi alebo do Čunova a prihlásiť sa do klubu. Ale ja som sa dostal k vodnému slalomu tak, že moja mama bola bývalá reprezentantka za Československo a neskôr pôsobila ako trénerka. Po škole som za ňou každý deň chodil do lodenice, kde som sa zo začiatku poflakoval a potom ma to chytilo. Začal som rýchlostnou kanoistikou, neskôr mama zobrala skupinu detí, ktoré už mali základy, do slalomárskej lodenice. Začalo nás to baviť a chytili sme sa viacerí.

Ako si spomínate na Bratislavu svojho detstva?

Na základnú školu som chodil do Petržalky na Dudovu 2, ale v podstate sa takmer celé moje detstvo točilo okolo Tatranu, čo je lodenica v Karlovej Vsi. Všetok voľný čas sme trávili tam a keď som bol starší, celé leto som bol v Čunove, kde je areál vodných športov.

Výsledky tréningov sa najviac prejavili na olympiáde v Riu, kde ste získali striebro. S akými pocitmi idete do Paríža?

Na svojej prvej olympiáde v roku 2016 som mal nadviazať na úspechy M. Martikána a cítil som veľký tlak, teraz však už idem na svoje tretie hry, takže stres veľmi neriešim. S formou som zatiaľ spokojný. Na Majstrovstvách Európy som skončil piaty, získali sme bronzovú medailu v tímových pretekoch hliadok a nedávno som absolvoval tri svetové poháre, kde som skončil druhý, piaty a šiesty. Boli to kvalitné výkony, lebo som sa ako jediný kanoista dostal zakaždým vo finále. Momentálne vediem o 11 bodov celkové hodnotenie svetového pohára. Cítim sa, pravdaže, aj na zlato, inak by som na preteky ani nešiel, ak si ale prinesiem akúkoľvek medailu, budem šťastný a budem to brať ako splnený cieľ.

Na čo sa v Paríži okrem pretekov tešíte najviac?

Nie som veľmi veľký cestovateľ, idem hlavne pretekať. Dvakrát denne budeme chodiť do nášho vodnoslalomárskeho areálu a olympijská dedina je navyše ďaleko, takže by cesta do mesta mala aj s kontrolami trvať okolo 70 minút. Neplánujem teda nikam ísť, ale určite sa teším na atmosféru, ktorá je na olympiáde výnimočná.

Slovensko bolo dlhodobo veľmocou vodákov, nemyslíte si, že pravidlá olympijského výboru o obmedzenom počte našich vodných slalomárov sú voči nám nespravodlivé?

Nie je to len kvôli nám Slovákom. Pre všetky krajiny sveta platí, že v jednej kategórii môže byť len jedna loď. Je to kvôli tomu, že vodný slalom patrí pod medzinárodnú kanoistickú federáciu, ktorá združuje všetky vodné športy cez veslovanie, rýchlostnú kanoistiku atď. Ich cieľom je, aby boli preteky globálne a nemali tam len troch Nemcov, troch Slovákov a troch Francúzov. Chcú tam mať 20 - 22 pretekárov z rôznych krajín, dokonca to majú rozdelené podľa kontinentov. Takže tie nominačné kritériá sú dosť komplikované a trpia tí pretekári, ktorí sa tam nedostanú cez internú nomináciu. Mne sa to, našťastie, už tretíkrát podarilo.

Súčasťou vášho tréningu je aj beh. Kde vás môžu Bratislavčania stretnúť?

Ráno a doobeda zvyknem často behávať v lese na Železnej studničke. Potom záleží na tom, ako stíham a aký mám tréningový plán, ale zvyknem ešte behať po nábreží z Karlovej Vsi, kde je lodenica. Prebehnem cez lávku a potom do lužného lesa, kde je veľmi pekne. Niekedy trénujem aj na hrádzi alebo okolo Draždiakov. Podľa toho, koľko mám času.

Spoznávajú vás na ulici?

Spoznávajú. Skôr takí športoví nadšenci, čo to sledujú, ale je to tak akurát. Nie som až tak slávny, aby som nemohol ísť do obchodu a chceli by sa tam so mnou všetci fotiť.

Idú deti vo vašich športových stopách?

Mám troch synov vo veku 10, 8 a 5 rokov a všetci hrajú hokej v HC Petržalka. Ten najmladší teraz iba začína. Nebolo naňho zatiaľ toľko času, lebo tí starší majú stále nejaké zápasy a turnaje, a to je časovo aj logisticky extrémne náročné.

Majú podľa vás deti v Bratislave dostatok priestoru na šport?

Ja si myslím, že majú, aj keď v tejto dobe je to už náročnejšie, lebo deti majú tablety, telefóny a lenivejú. Ja to vnímam tak, že rodičia musia veľa pomáhať a riešiť veci individuálne.

Máte v Bratislave obľúbené miesto, kam radi chodievate s rodinou?

S rodinou sme najčastejšie na hokejových štadiónoch alebo v Čunove. Ale máme radi prírodu, najmä Železnú studničku alebo Kamzík. V Petržalke chodíme radi na dostihovú dráhu a na prechádzky okolo Malého a Veľkého Draždiaka, kde sa dá v lete aj okúpať.

Matej Beňuš sa narodil 2. novembra 1987. Ako osemročný sledoval triumf Michala Martikána na olympijských hrách v Atlante a sníval, že raz krajana napodobní. O 20 rokov neskôr sa mu to podarilo a na hrách v Riu de Janeiro získal striebro. Celkovo desať medailí si odniesol aj z majstrovstiev sveta a v konečnom poradí Svetového pohára bol sedemkrát v prvej trojke.

(bk, ak)