Vedeli ste? V Bratislave trénuje deti stolnotenisová legenda

Zdroj: Marián Dekan

Alica Grofová-Chladeková (72) získala v roku 1973 na majstrovstvách sveta v Sarajeve historické striebro v dvojhre žien a bronzovú medailu v zmiešanej štvorhre. Žiadnej Európanke sa odvtedy do finále dostať nepodarilo. Už 51 rokov!

Vajnorčania hovoria, že je ich. Tu sa v roku 1952 narodila a žila do 29. rokov. Pre Račanov, kde trénovala, je Račanka. V roku 2022 ju Pavol Máťúš a miestni futbalisti vyhlásili za najlepšiu športovkyňu Rače. A v petržalke ju tiež majú za svoju.Od roku 1981 tu totiž býva.

Vyštudovala FTVŠ, špecializáciu na stolný tenis, má teda najvyššiu trénerskú kvalifikáciu. Ako reprezentantka vedela, čo hráči potrebujú a čo im chýba. „O moje služby vo vrcholovom športe na Slovensku však vtedy nebol záujem,“ konštatuje a dodáva, že krátko pôsobila v Rakúsku, Ako trénerka nikdy nemala pevné klubové zázemie, napriek tomu zostala celý život neúnavnou propagátorkou stolného tenisu.

Zdroj: Marián Dekan

Stoly majú vo svojich interiéroch viaceré petržalské školy. „Keď niekde postavíte ping-pongový stôl, pre deti to má priam magické čaro. Hrajú s topánkami, s knihami, peračníkmi... Chlapci s dievčatami, kolotoč, najmenší aj stredoškoláci... Videla som, ako ich to baví a chcela som to rozvinúť,“ hovorí Alica Grofová-Chladeková. Napriek snahe podobných nadšencov ako ona, stolný tenis „v našom stotisícovom meste“ roky takmer nenapredoval. Vďaka ZŠ Tupolevova sa to možno zmení.

Nezlomná propagátorka

Svoje prvé tréningy absolvovala v račianskej krčme s názvom Peklo. Dodnes existuje. „V zadnej časti bola spoločenská miestnosť s dvoma ping-pongovými stolmi. Tak sme trikrát do týždňa trénovali. Potom sme sa presťahovali do račianskeho kina za premietaciu stenu,“ spomína na začiatky. „Trénovali tam ligisti, spomínam si, ako som zbierala loptičky Irene Mikócziovej-Bosej a aká som z toho bola šťastná.“

Zdroj: Archív A. G.

​Finále na MS Sarajevo 1973.

Zápasy hrávali v kultúrnom dome. A potom v Rači postavili stolnotenisovú halu.
Keď má porovnať svoje podmienky zo začiatkov s tými, aké majú dnešné deti v Petržalke, s poloúsmevom konštatuje, že sa toho veľa nezmenilo. V osemdesiatych rokoch, keď v Školskom športovom stredisku ešte na Jakubovského (dnešná Budatínska), začala trénovať deti, vyzeralo to nádejne. „Mali sme dve telocvične, deväť stolov, bolo to úžasné, aj keď veľké stoly, ktoré vtedy ešte neboli s kolieskami, sme s malými deťmi museli do telocvične vláčiť,“ hovorí.

Zdroj: Archív A. G.

​So striebornou medailou zo Sarajeva.

V roku 2004 sa snažila otvoriť na strednej zdravotnej škole v Petržalke krúžok, ale na deň otvorených dverí prišli vtedy len dve rodiny s deťmi a starší páni, ktorí mali záujem o osobné tréningy. „Bola som prekvapená. Hovorila som si, Petržalka je taká veľká a nič?“ Od roku 2010 strávila deväť rokov v základnej škole Narnia. „Tam to bolo výborné, mala som krúžok aj so 47 deťmi. Hoci sa hralo vo vestibule školy na šmykľavom mramore, videla som, ako to deti baví. S mojím odchodom skončil aj krúžok...“

V snahe spopularizovať stolný tenis rozbehla v roku 2018 celoslovenský projekt Ideme hrať ping - pooong. Čakala, že sa doň zapojí viac petržalských škôl. „Keď som svojho času chcela v Petržalke na nejakých školách rozbehnúť krúžok, všade mi povedali, že stoly majú, aj učiteľov, ktorí krúžky vedú. Do projektu sa však neprihlásili,“ konštatuje. Spomína, ako počas fungovania projektu zháňala peniaze, u nej doma to vyzeralo ako v sklade, s vlastnými deťmi totiž balili balíky a posielali zapojeným školám loptičky a rakety. Nezlomná propagátorka. Dávalo jej to zmysel. „Prvý rok sa prihlásilo 112 škôl, tretí už 234! Hrali sme aj cez pandémiu, s rúškami, na chodbách, vonku, za 5 rokov sme mali takmer 50-tisíc účastníkov.“

Raz možno založia klub

Do DK Lúky ju priviedla náhoda. Bolo treba niekde nakrútiť záverečné ďakovné video pre Niké v rámci projektu. „Našla som tam 6 ping-pongových stolov a nadšené vedenie. Vo februári 2022 som tam otvorila krúžok,“ hovorí Alica Grofová-Chladeková a so smútkom spomína aj na nebohú vicestarostku Janu Hrehorovú, s ktorou mali veľké plány, ako rozbehnúť stolný tenis v Petržalke.

Ten napokon v našej mestskej časti nerozbehla organizácia samosprávy, ale nadšený riaditeľ Miroslav Cisár na ZŠ Tupolevova, ktorý do školy pozval trénovať aj našu stolnotenisovú legendu. „Pán riaditeľ už niekoľko rokov vedie na škole krúžok stolného tenisu. V minulom roku tam začal pôsobiť Miroslav Svetlák, ktorý prišiel z Oravy a mal záujem rozbehnúť stolný tenis s deťmi v Petržalke. Oslovil všetky petržalské školy, záujem prejavila len ZŠ Tupolevova,“ opisuje Alica Grofová-Chladeková. „Na základe projektu získal aj finančnú podporu od miestneho úradu. Jeho iniciatíva pokračovať a nadšenie pre šport pána riaditeľa vyústili do stavu, že v októbri minulého roku sme mali prihlásených viac ako 100 detí 1. - 9. ročníka ZŠ, ktoré hrajú dvakrát do týždňa v siedmich skupinách. A ja som sa konečne dožila toho, že v Petržalke hrá také množstvo detí stolný tenis nielen zo ZŠ Tupolevova, ale aj z okolitých škôl.“

Zdroj: Marián Dekan

​Tréning detí v Petržalke

ZŠ Tupolevova má stále osem napevno postavených stolov, šiestich trénerov pre deti a víziu, že raz možno aj založia klub. „Veľmi by nás potešila podpora pána starostu, aby sme mohli pre deti organizovať aj turnaje,“ hovorí Alica Grofová-Chladeková.

Ona na škole trénuje väčšinou úplných začiatočníkov. Nahlas odhadujem, že deti a často ani ich rodičia asi netušia, kto ich trénuje. „No...,“ zareaguje so smiechom. „Raz mi jeden chlapec povedal: ´Alica, síce si stará, ale hráš dobre!´“
(in)