Jazdecká drezúra mala premiéru v Bratislave

Jednou z mála športových disciplín, ktoré mali svetovú premiéru na území Slovenska, je jazdecká drezúra. Podľa historických prameňov sa tak stalo 25. apríla 1873 v bratislavskej krytej jazdiarni, ktorá sa až do roku 1908 nachádzala na dnešnej Štefánikovej ulici.

Tieto preteky zorganizovala viedenská spoločnosť Campagnereiter-Gesellschaft a štartovali na nich nielen dôstojníci a poddôstojníci rakúsko-uhorskej armády, ale aj civilní jazdci.

Bratislava bola s jazdectvom úzko spätá už od stredoveku, a to prostredníctvom rytierskych turnajov. Podľa zachovaných historických dokumentov sa jeden z prvých konal 13. septembra 1563 pri príležitosti korunovácie uhorského kráľa Maximiliána II. Okrem súbojov rytierov sa vtedy na pravom brehu Dunaja uskutočnili aj konské dostihy.

Keď v roku 1572 založili vo Viedni Španielsku jazdeckú škola na vzdelávanie šľachty v jazdeckom umení a v Lipici pri Terste v roku 1580 vznikol žrebčín s chovom lipicanov, záujem o výcvik koní na území Rakúska a Uhorska stúpol. Neskôr k tomu prispel aj František I. Štefan Lotrinský, ktorý v roku 1736 začal v Kopčanoch pri Holíči budovať veľký žrebčín (jeho manželka cisárovná Mária Terézia ho v roku 1765 povýšila na cisársky a kráľovský). Pôvodne sa v ňom chovali beluše a vraníky starokladrubského plemena a v menšom počte aj lipicany, španielske a taliansko-španielske kone.

Chov karosiérov (kočiarových a ťažných koní) v Kopčanoch zanikol v roku 1779 a žrebčín sa preorientoval na chov športových (jazdeckých) koní, ktoré sa koncom 18. a začiatkom 19. storočia používali počas preslávených holíčskych honov na jeleňa, ale aj pod sedlo pre dôstojníkov armády.

Od začiatku 19. storočia k väčšiemu športovému využitiu koní prispela skutočnosť, že sa v žrebčínoch začal presadzovať anglický plnokrvník, ktorý ovplyvnil ostatné teplokrvné plemená. Tieto krížence boli ľahšie, rýchlejšie, obratnejšie, živšie, jemnejšie a ochotne sa prispôsobovali požiadavkám jazdcov.

Keď sa po roku 1826 začal aj v Uhorsku presadzovať anglický plnokrvník a vzmáhať turf, ovplyvnilo to aj kone v armáde. Pričinila sa o to aj bratislavská spoločnosť Caffé Hollinger, ktorá získala pozemky na pravom brehu Dunaja, na nich okrem dostihovej dráhy vybudovala aj jazdiareň na výcvik armádnych koní. Tréningy sledoval veľký počet divákov, čo malo pozitívny vplyv na popularizáciu jazdectva. Tento výcvik bol už ovplyvnený modernou prácou Francúza Francoisa Robichona „Ecole de Cavalerie“, v ktorej presne, ale jednoducho a zrozumiteľne popísal všetky drezúrne cviky.

Juraj Gressner