Pochodil celé Slovensko, bol v Amerike i Prahe, ale doma je v rodnom Poprade

Keď odišiel z hokejového Slovana tréner Miloš Říha, funkcionári z Tehelného poľa si vytypovali viacerých potenciálnych kandidátov na jeho post. Medzi prvými padlo meno Július Šupler.

Ten najskôr podobné úvahy odmietal, koncom apríla 2002 sa však všetko definitívne rozuzlilo a novým kormidelníkom čerstvých majstrov Slovenska sa stal tréner, ktorého hokejové osudy boli dlho zviazané najmä s Trenčínom.

Bezprostredne po podpísaní zmluvy Július Šupler priznal, že neočakáva všeobecne pozitívne reakcie. Tvrdil: "Nie všetci prijali už môj odchod z Popradu do Mikuláša či neskôr z Trenčína do Košíc," ale po mesiacoch strávených v Bratislave môže spokojne konštatovať: "Čas otupil podobné ostré odmietania. Najmä doma, pod Tatrami, pochopili, čo obnáša hokejový a trénersky život."

Kormidelníka z Popradu, ktorý najväčšia úspechy žal pri Váhu, si pôsobenie pri Dunaji pochvaľuje. "Cítim sa tu príjemne, takže jediné, čo ma mrzí, sú návštevy. Pamätám sa, koľko ľudí tu chodievalo na hokej kedysi a len ťažko sa to porovnáva so súčasnosťou. Chápem však, že to nesúvisí iba s hokejom, je iná doba, ľudí zaujímajú iné veci. Aj preto si rád zaspomínam na čas spred tridsiatich rokov, bolo stále nabité, študenti vedeli hlavne na céčku rozpáliť atmosféru."

Július Šupler má právo porovnávať, do Slovana totiž prišiel prvý raz už v roku 1970: "Začal som tu študovať a súčasne aj hrávať za Slovan. V jeho kabíne vtedy sedávali také hviezdy ako Nedomanský, Kužela, Tajcnár, Mrukvia. Jednoducho čo hráč, to pojem. Bol to ozaj veľký Slovan a ja som rád, že som ho hráčsky zažil." Samotnú Bratislavu je však ťažko porovnávať: "Vtedy som mesto ani veľmi nezažil. Chodieval som do školy, na tréning, len zriedkavo sme sa dostali niekam inam. So spoluhráčmi sme sa najčastejšie vyberali do reštaurácii v Palace, kde sa starali o našu výživu a stretávali sme sa v nej napríklad s futbalistami Interu, trebárs s Lacom Petrášom a ďalšími."

Dnešnú Bratislavu považuje za úplne iné mesto: "Moderné, pekné. Je to európske mesto, v ktorom sa už žije úplne ináč. Aj dnes tu mám niekoľko obľúbených miest, kam sa rád vyberiem na dobrú večeru, ale radšej ich nebudem menovať, aby sa ostatní neurazili," usmieva sa Július Šupler a spresňuje: "Náš program je však dosť nabitý, takže času na podobné vychádzky nemáme veľa."

S orientáciou po hlavnom meste nemá problémy: ,,Autom som ešte nezablúdil. Skôr sa mi stáva, že neviem, kde sa nachádza určitá ulica, naposledy to bolo napríklad pri Technickej. Neporadili mi ani taxikári, tak som ju musel hľadať na internete.“

Aj keď Július Šupler trénoval v Poprade, Liptovskom Mikuláši, Košiciach, Trenčíne, Amerike, Prahe, nepovažuje sa za svetobežníka: "Všade si síce zvyknem veľmi rýchlo, najmä vďaka hokeju, ale doma som naozaj iba v rodnom meste - v Poprade. V ňom mám svoj dom a keďže som si ho postavil naozaj svojpomocne, len tam môžem povedať - tu som naozaj doma!"

(mm)