Zdroj: JAMES
Stenu si najskôr skontroluje zo zeme, ak treba, aj ďalekohľadom, dôkladne premyslí kroky, a až potom nastúpi na cestu do závratnej výšky. Reprezentantka v športovom lezení Martina Buršíková získala Bratislavskú cenu za šport 2021 v kategórii Talent, no ubezpečuje, že aj pre amatéra môže byť lezenie zážitok. Spoliehať sa len na silu však nestačí.
Martina už nadchla pre tento šport mamu i brata, takisto kamarátky zo školy, pre ktoré je to, pravdaže, viac o zábave ako o dosahovaní špičkových výkonov. Liezť začala ako šesťročná a hoci ju bavil tenis, atletika, vodný slalom aj orientačný beh, lezenie netromfli. Páči sa jej, že si vyžaduje nielen silu, obratnosť a odvahu, ale aj veľa premýšľania. Ako v šachu.
„Práve to je pekné na lezení, že nerozhoduje hrubá sila. Musím vedieť, čo chytiť, kde chytiť, kde mám ťažisko a ako ho rozložím, kam sa môžem navážiť, čo ma podrží... Skrátka, keď leziem, využívam viac hlavu ako silu,“ vysvetľuje pätnásťročná študentka Gymnázia na Grösslingovej ulici.
Na to sa spoľahla aj mama Miriam, keď jej Martina ešte ako malé dieťa oznámila – mami, ideme na skaly. „Strach o dcérku ma rýchlo prešiel. Musíte dieťaťu dôverovať, že vie, čo robí, má to premyslené. Najmä na začiatku sú dôležití inštruktori, ktorí ho naučia opatrnosti a rozvahe, aby nenastúpilo na cestu skôr, ako si preverí, že je všetko v poriadku, istič zaistený. Fatálne úrazy sa stávajú väčšinou preto, že sa pri kontrole na niečo pozabudlo,“ pripomína Miriam Buršíková. Hoci na rozdiel od dcéry má z výšky strach, pri lezení, priviazaná na lane, sa vraj cíti úplne v pohode: „Keby som aj spadla, viem, že sa mi nič nestane, lano ma zachytí.“
Martina na súťaži v obtiažnosti v Žiline
Martina je iný level. Najradšej má bouldering, pri ktorom sa prípadný pád skončí rovno na zemi. Vtedy ide o to, aby ste dopadli na mäkké matrace, ktoré ste si rozložili pod skalou či umelou stenou. Veľkou pomocou je tiež spotter – chytač, ktorý vie váš pád stlmiť a ak treba, správne ho usmerniť.
No nie je to adrenalín, ktorý láka Martinu do bouldrov. „Keď leziem lano, je to viac vytrvalostné. Bouldre sú však dynamickejšie, náročnosť krokov je pri nich oveľa väčšia, treba ich vyriešiť, a práve to ma baví,“ hovorí niekoľkonásobná majsterka Slovenska nielen v boulderingu, ale aj v speede, kde sa meria rýchlosť, a takisto v obtiažnosti, kde ide o náročnosť dlhej cesty. Stalo sa, že na skale vo výške desiatok metrov zrazu nevedela niečo spraviť a bolo len na nej, ako vyrieši ďalší krok. No aj takéto hraničné situácie sú pre talentovanú Bratislavčanku výzvami, ktoré rada zdoláva.
Martina si pochvaľuje bouldre v račianskej Perle.
Pani Miriam konštatuje, že lezecký šport v Bratislave je z hľadiska financií oveľa náročnejší ako v iných mestách na Slovensku. „U nás sú tri komerčné steny, ktoré potrebujú zisk. Na rozdiel od iných miest bratislavské steny nemajú vlastné športové kluby, takže všetko si platíte sami, vstup aj inštruktora. Pokiaľ dieťa lezenie baví, najlepšie je zapísať ho do krúžku a ten tiež nie je lacný.“
Chce to aj potrebnú výbavu, ktorá je najjednoduchšia práve pri boulderingu. Postačia vám kvalitné lezecké topánky (aj o dve čísla menšie, aby bola päta aj špička úplne presná a cítili ste stup), mádžo, čiže magnéziový prášok proti poteniu rúk, a spomínaný matrac. Zároveň platí, že lezečky, ktoré vyjdú aj na dve stovky eur, vydržia výkonnému lezcovi približne tri mesiace. Potom kupuje ďalšie.
V prírode, na rozdiel od umelých stien, leziete po skale celkom grátis a tak dlho, ako sa vám páči. V začiatkoch Martina chodievala do lezeckej oblasti Technické sklo na svahu Devínskej Kobyly, teraz skôr na žulové kamene v lesoch v okolí horárne na Peknej ceste, pri Devínskom hrade, pochvaľuje si aj bouldre v račianskej Perle, kde si to môžu skúšať všetci, nielen profíci. Spolu s mamou ubezpečuje, že šport, ktorý si zamilovala, je vhodný pre každého. Odporúča sa dokonca deťom s poruchami učenia či hyperaktivitou, keďže si vyžaduje veľa sústredenia.
„Poznám mnohých ľudí, pre ktorých je lezenie oddychom, chodia na stenu po práci, aby sa odreagovali. Je to kompaktný šport, náročný na celé telo, využívate pri ňom ruky, nohy i chrbát. Výhoda je, že môžete liezť, aj keď ste úplný amatér, cestu absolvujete potiaľ, pokiaľ si trúfate. Niektoré sú nenáročné, iné také, že si poviem – ok, pekné, a pri tom aj skončím,“ podotýka s úsmevom Miriam Buršíková, ktorá absolvovala kurz lezenia, kde boli v jednej skupine dvadsiatnici i šesťdesiatnici. Pridáte sa?
Zdroj:
Národné športové centrum
Talentovaná športovkyňa s lanom
Martina Buršíková v roku 2021
Uvedené úspechy sa týkajú rôznych vekových kategórií.
(ac)