Ľubomír Pokovič sa lúči so Slovanom, kde získal dva majstrovské tituly

Ľubomír Pokovič sa po troch sezónach strávených na lavičke hokejového Slovana lúči s Bratislavou. Počas svojho úspešného trénerskeho pôsobenia získal dva tituly, raz sa púť ,,belasých“ skončila pred bránami finále. Bývalý hráč dnes už legendárneho útoku Dornič, Pašek, Pokovič v týchto dňoch zvažuje ponuky a všetko naznačuje tomu, že od budúcej sezóne bude pôsobiť v Nemecku.

,,Zo Slovana odchádzam spokojný. Tri roky hodnotím ako úspešné, získali sme dva tituly a nechýbalo veľa, aby sme boli úspešní aj v druhom ročníku. Nemali sme vtedy zlé mužstvo, boli sme aj dobre rozbehnutí, no nedá sa vyhrať všetko,“ vraví Ľubo Pokovič a spomína na pôsobenia po boku Františka Hossu, Ivana Dorniča, Jaroslava Waltera a Miloša Říhu.

,,U Františka Hossu a Miloša Říhu som začínal ako asistent, ale v dôležitých fázach som prekračoval svoje právomoci a riadil som tréningy. S Františkom Hossom som tiež začínal ako asistent a keďže predtým som pôsobil len vo funkcii hlavného, v úvode som pomaly nevedel, čo mám robiť. Neskôr nám to však fungovalo, ja som robil tréning a František Hossa koučoval. Neboli medzi nami žiadne problémy. Jaroslav Walter prišiel k mužstvu uprostred januára za zvláštnych okolností. Tím sme štyri mesiace viedli s Ivanom Dorničom, ja ako hlavný, Ivan ako asistent, mali sme aj dobré výsledky, postúpili sme do finále Kontinetálneho pohára a v lige nás odvolali po sérií víťazstiev a jednej remíze. Presnejšie, nešlo o odvolanie, ale o zmenu. Svoju úlohu zohrali vtedajšie mocenské boje v Slovane (Paštinský kontra Krajči). Niektorí tvrdili, že Slovan potrebuje hlavne na play-off skúsenejšieho trénera. S Jaroslavom Walterom však tiež neboli zlé vzťahy. Relatívne som bol aj rád, že vtedy prišiel, lebo v klube panovala čudná nálada. Mohli sme vyhrať, vždy sa však našiel niekto, komu sa to nepáčilo. Vyťahovali sa v podstate hlúposti. V pamäti mi napríklad utkvel moment, keď sa mi trebárs vyčítala profesionalita. Vraj nie je dobrá na mentalitu slovenských hráčov. Niektoré médiá mi tiež sťažovali život ako trénerovi, našli sa ľudia, ktorí neustále pripomínali, že som bez skúseností so slovenským play-off. Pritom v Nemecku som dvakrát vyhral play-off! Čo sa týka poslednej sezóny, Miloš Říha si riadil aj tréningový proces, ja som na starosti obrancov. V závere, keď sme sa dostali do krízy, konkrétne v play-off s Liptovským Mikulášom, som prebral celé tréningy. Bolo treba niečo zmeniť a riešili sme to inými tréningmi.“

Ľuboš Pokovič nechcel vyzdvihovať jednotlivcov z kádrov, ktoré viedol: ,,Bolo tam strašne veľa dobrých hráčov, na ktorých budem veľmi rád spomínať. Káder sa však dosť obmieňal, z pôvodného zostali možno traja hráči, takže mi je naozaj ťažké hovoriť o jednotlivcoch. So Slovanom sa rozchádzam v dobrom, dokonca mi bude za ním aj za hráčmi či ľuďmi z vedenia smutno, ale cítim, že po troch rokoch dozrel čas na zmenu.“