Olympiáda sa vďaka funkcionárom, trénerom a športovcom skončila fiaskom

„Olympiáda sa skončila, zabudnite,“ povedal by opatrnejší človek a viac by sa nepitval v niečom, čo na dva týždne otrávilo päťmiliónový národ pod Tatrami - Zimných olympijských hrách v Salt Lake City. Žiaľ, nedá sa. Vystúpenie slovenských športovcov v Amerike vyvolalo také zdesenie, rozpaky či hanbu, že slovíčko športovec a najmä účastník olympiády sa po šestnástich dňoch olympiády rovná pojmu darebák, nebodaj zločinec…

Najhoršie na tom všetkom je skutočnosť že hanbili sa predovšetkým fanúšikovia doma, pred televízormi (alebo presnejšie, len oni). U vybranej hŕstky ľudí - pár desiatkach športovcov, trénerov a hlavne funkcionárov sme zaregistrovali skôr niečo iné, než je hanba či ľútosť. Prekvapenie. Oni boli vlastne naozaj iba prekvapení, prečo sú fanúšikovia doma takí nasr....

Keď sa schvaľovala nominácia do Salt Lake City, predseda SOV František Chmelár tvrdil, že je spokojný s funkcionármi zväzu, ktorí podľa jeho slov reálne zvážili naše možnosti a odporučili iba pretekárov majúcich šance na dobré umiestnenie. Dnes sa to zdá ako nevydarený vtip. V slovenskej výprave mieriacej do dejiska olympiády by sme totiž nenarátali ani desať naozajstných športovcov. Drvivú väčšinu tvorili turisti, ktorí si idú vo voľnom čase zahrať hokej, zabehať na lyžiach, poskákať z mostíkov, zakorčuľovať si, púšťať sa na sánkach, na lyžiach... Keby to všetko robili za svoje, čert ich ber, je to ich vec, horšie však je, že oni to robia za štátne. V čase, keď chorí pacienti nemajú lieky, pretože štát na ne nemá peniaze, keď drvivá väčšina domácností žije na hranici životného minima, od výplaty k výplate, keď každý piaty človek je nezamestnaný, vyznievajú desiatky miliónov korún vynaložených na prípravu a samotnú účasť ako vyhodené peniaze, za ktoré vlastne nikto nezodpovedá.

Ryba však nesmrdí len od chvostua, od samotných športovcov, najväčší smrad ide od hlavy. V našom prípade od funkcionárov. Vedeli, že pretekári nemajú žiadnu šancu na úspech, ale keďže bez nich by sa do Ameriky nedostali ani oni, silou-mocou presadzovali, že pôjdu slabučkí krasokorčuliari, beznádejní bežci a bežkyne na lyžiach, zúfalí združenári, zjazdári či smiešni sánkari.

Už dnes je jasné, že po návrate sa formálne urobia určité „opatrenia“, aby sa Salt Lake City viac nezopakovalo. Chmelár bude rozprávať, ako sa v budúcnosti vyberú športovci, funkcionári sa začnú predháňať, čo všetko vo svojich športoch zmenia. Kto chce, uverí, kto má rozum, bude premýšľať. Zo starej smradľavej ryby voňavé filé neurobíte, z ľudí hľadiacich len na svoj prospech sa nikdy nestanú seriózni funkcionári. O dva roky budú Atény, o štyri Turín, parafrázujúc klasikov by sa dalo povedať: „Olympiáda sa skončila, preto nezabudnite, že niektorí ľudia si za vaše peniaze užili peknú trojtýždňovú dovolenku!“