Mikuláš Konopka má taký tvrdý spánok, že by pokojne zaspal aj na ceste

Kráľ bratislavských športovcov je guliar, súťaží za Sláviu UK, v minulom roku v kategórii do 23 rokov vytvoril svetový i európsky rekord, získal titul majstra Európy a jeho meno je Mikuláš Konopka. Slovenská atletika má v ňom veľký talent, aj keď nechýbalo veľa a všetko mohlo byť inak... Mikulášovo detské srdiečko totiž bilo pre iný šport: „Spolu s bratom sme nechceli byť atlétmi.

Snívali sme o hokejovej kariére. Ešte sme nestáli na korčuliach a už sme chceli hrať za Banskú Bystricu,“ vraví najlepší minuloročný športovec Bratislavy.

Osud však nakoniec všetko zmenil a Milulášovým údelom sa stala aletická guľa (láska k hokeju zostala cez držanie palcov Slovanu a v tešení sa na majstrovstvá sveta a „najbližšie na olympiádu,“ prezrádza). „Pochádzam z okresu Levice a z prvej návštevy Bratislavy, mal som asi päť, mi utkvel v pamäti Slavín. Videl som ho už z diaľky, vyzeral mohutne, monumentálne,“ spomína na zoznámenie s hlavným mestom, po ktorom však nasledovala dlhšia prestávka. Mikulášova nasledujúca atletická cesta do Bratislavu totiž viedla cez Banskú Bystricu. „Až keď som sa rozhodoval medzi klubmi, v ktorých budeme spolu s bratom ďalej pokračovať, prevážili argumenty hovoriace pre Sláviu UK. Rozhodli podmienky, v akých tento klub pracoval a meno trénera Karla Šulu,“ spomína.

Prvé kroky v novom pôsobisku bývajú neraz zradné. „Bratislavu som takmer nepoznal a zoznamoval som sa s ňou za pochodu. Najskôr sme bývali v ubytovni haly Mladosť, takže ako prvé som prechodil okolie Pasienkov. Keď sme neskôr cestovali električkou na Lafranconi, stále sme sa vypytovali, kedy máme prestúpiť,“ smeje sa Mikuláš a pridáva radu, ktorú spolu s bratom dostali od rodičov: „Kládli nám na srdce, aby sme si dávali pozor na autá...“ Na nejaké väčšie zablúdenie v Bratislave si nepamätá, dôvodom však môže byť aj to, „že do neznámych končín sme prakticky ani nechodili. Radšej sme zostávali v okukaných lokalitách“. Dnes má Mikuláš spolu s bratom byt na Vazovovej, ale s rodným mestečkom sa to ťažko porovnáva. „Počujeme tu každú električku, našťastie, mám taký tvrdý spánok, že dokážem zaspať aj na ceste,“ vraví Mikuláš. Čo sa týka jednotlivých kútov, často zavíta do Polusu: „Nie však nakupovať. Nemám to rád. Chodievam tam do kina. Bavia ma však aj prechádzky jadrom, Bratislava je pekné mesto.“

Čo sa týka vlaňajška zo športového hľadiska, berie ho z dvoch stránok. „Potešil ma jeho úvod, obidva rekordy i titul majstra Európy. Mrzia ma majstrov-stvá sveta, kde som urobil niekoľko chýb súvisiacich so psychikou. Ocenenie v ankete ma preto prekvapilo. Pred 3-4 rokmi som tu vyhral juniorsku kategóriu a tohtoročné víťazstvo beriem ako svoj doteraz najväčší úspech vo všetkých doterajších anketách,“ ďakuje Mikuláš všetkým, ktorí mu pomohli k prvenstvu.