Keď prešla Soňa Hudecová medzi ženy, nevedela, či má spoluhráčkam tykať

Bratislavský Slovan bol odjakživa jednou z bášt slovenského ženského basketbalu a vždy sa v ňom našli dievčatá, ktoré boli viac, než len „obyčajnými“ hráčkami obliekajúcimi belasý dres. Dnes je slovanistickou osobnosťou Soňa Hudecová.

Len nedávno sa so smútkom v očiach lúčila s nevydarenými majstrovstvami Európy v Le Mans, aby po niekoľkých týždňoch pomohla naštartovať novú reprezentačnú káru na čele s kapitánkou - Soňou Hudecovou…

Vráťme sa však o pekných pár rokov dozad, do čias, keď stál lístok na autobus korunu a sladkosti nenosil Santa Claus, ale Dedo Mráz... „Som síce Bratislavčanka, narodila som sa na Zochovej ulici, ale potom sme sa často sťahovali. Najskôr do Prahy, znovu do Bratislavy, do Ostravy a až keď som išla do školy, natrvalo sme zakotvili pri Dunaji,“ spomína Soňa.

„Ako prváčik som nastúpila na Dubovej ulici a tam som aj začala s basketbalom. Na tréningy som však dochádzala do školy na Hubeného ulici. Bolo to síce cez celé mesto, ale báť som sa nebála. Nechodila som sama, ale celá partia,“ vraví a nezabudne pripomenúť, že už od prvého roku obliekala dres Slovana: „Prešla som prakticky všetkými kategóriami a v sedemnástich-osemnástich som prvý raz zaklopala na seniorske dvere. Dodnes si pamätám mená, z ktorých sa mi vtedy točila hlava. V Slovane sa zišla neskutočne silná „squadra“ na čele s Renertovou, Kaššovou. Dlho som napríklad nevedela, či im vôbec môžem tykať, alebo či mám zostať pri vykaní. Nie ako dnes, keď sa bez problémov tyká,“ usmieva sa Soňa. Belasý dres bol dlho jej osudom.

Zmena prišla až pred pár rokmi, keď basketbalové Slovensko zaregistrovalo, že Hudecová prestupuje do Banskej Bystrice. „Mala som pocit, že nutne potrebujem zmenu. Na bystrické obdobie spomínam veľmi rada. Mali sme vytvorené veľmi dobré podmienky, všetko bolo super.“ Soňa zostala pod Urpínom rok a pol, potom sa vrátila do Bratislavy. Dôvodom nebol basketbal, ale - malá Miška.

„Otehotnela som a dokonca som si myslela, že s basketbalom bude koniec. Dieťatko som si veľmi želala, basketbal prestal byť pre mňa najväčšou motiváciou. A s návratom do reprezentácie som už vôbec nekalkulovala.“

Soňa sa však vrátila do Slovana a reprezentačný tréner Marián Matyáš ju dokonca zobral na európsky šampionát do Francúzska, odkiaľ sa dievčatá vracali so zvesenými hlavami. „Aj keď som to nahlas nehovorila, v duši som si myslela, že s reprezentáciou je koniec. Nový tréner Peter Kováčik sa však so mnou porozprával, presnejšie on viac rozprával, ja som počúvala, a keď mi predostrel svoje plány a káder, s ktorým ráta, prikývla som.“

Dnes má nové reprezentačné družstvo za sebou tri úvodné zápasy kvalifikácie ME 2003 a jeho kapitánka Soňa Hudecová môže odškrtnúť tri víťazstvá. „Vytvoril sa výborný kolektív,“ pochvaľuje si a na margo budúcností dodáva: „Nemyslím veľmi dopredu, teraz to už beriem z roka na rok.“

(mm)