Keby mala ísť Veronika Feriancová vyššie, v bazéne by musela tráviť 6-7 hodín denne

Na nedávnych majstrovstvách sveta v plávaní v japonskej Fukuoke reprezentovala Slovensko trojica synchronizovaných plavkýň. Všetky sú z Bratislavy. Veronika Feriancová v súťaži jednotlivkýň a sestry Allárové v pároch skončili zhodne na dvadsiatej priečke. Pre Veroniku Feriancovú to znamenalo splnenie súkromného cieľa. Ten totiž znel: skončiť vyššie, ako bolo doterajšie najlepšie umiestnenie slovenskej akvabely na svetovom šampionáte, to znamená do 26. miesta, ktoré pred šiestimi rokmi v Ríme obsadila Barbora Mudrochová.

,,Z tohto pohľadu som spokojná,“ vraví Veronika. ,,K stopercentnej spokojnosti mi chýbalo iba to, aby som predstihla ešte dve pretekárky. Ďalšie už totiž boli výrazne lepšie.“ Napriek dvadsiatej priečke neľutuje námahu, ktorú ju stála účasť vo Fukuoke. ,,Určite nie. Keď si predstavím tie raňajšie vstávania, hodiny a hodiny vo vode, tak som rada, že som sa zúčastnila na šampionáte...“ Na druhej strane, jej tréningové možnosti nestačia na rovnocenné súperenie s najlepšími: ,,Keby som chcela myslieť na nejaké 10. - 15. miesto, musela by som trénovať šesť až sedem hodín denne a nie štyri...,“ vysvetľuje Veronika.

Z Japonska si doniesla zaujímavé zážitky: ,,Páčila sa mi slušnosť, až úslužnosť tamojších ľudí. Inak bolo vo Fukuoke teplo, miestami sme sa cítili ako v skleníku. Dejisko predchádzajúceho šampionátu v Perthe bolo lepšie v tom, že všetko sa sústredilo na jedno miesto. Tu sme z hotela museli dochádzať nejakých desať-pätnásť minút. A keď už spomínam hotel, mal neuveriteľne malé izbičky. Pripomínali skôr vlakové kupé. Samotná Fukuoka je svojská, nepripomína žiadne iné mesto. Nájdete v naj vysokánske paneláky, mrakodrapy, ale aj pozostatky starej kultúry, maličké chatrče.“ Naša reprezentantka si však pochvaľovala jeden pocit, ktorý vo Fukuoke získala: ,,Pocit bezpečia. Vedela som, že ma na ulici nikto neokradne, že nestretnem žiadneho zlodeja.“ Veronika si domov nepriniesla žiadny suvenír, mama sa však v nedávnych horúčavách mohla osviežovať japonskými vejárikmi. Po týždni strávenom v Bratislave sa naša najlepšia akvabela vybrala znovu za morom, tentoraz na Sardíniu: ,,Pozvali ma talianski kamaráti, s ktorými som sa zoznámila ešte počas strednej školy,“ dodáva a na otázku, ako to bude s ďalším tréningom, krčí plecami: ,,Počas leta sú bazény vypustené, takže budeme čakať na september...“