Zdroj: koláž abn
Presne 23. marca 1979 sa ešte na starom zimnom štadióne odohral zápas federálnej ligy v ľadovom hokeji, v ktorom hostil Slovan Bratislava české Pardubice. Po víťazstve 6:2 získali belasí prvý a ako sa neskôr ukázalo, tak aj jediný titul majstra ČSSR. Ako si tieto slávne okamihy pamätá bývalý kapitán čs. reprezentácie a majster sveta z roku 1985 Dárius Rusnák?
"V druhej polovici 70-tych rokov, teda vo veku od 15 do 19 rokov som pôsobil ešte v doraste, ale ako sedemnásťročný som sa prvýkrát dostal do A-mužstva seniorov spolu s Dušanom Pašekom. Vtedy bol v Slovane obrovský pretlak hráčov, takže sme hrávali prevažne za dorast a občas vypomáhali aj mužom. Získať s nimi titul federálneho majstra, bolo niečo úžasné, priam neuveriteľné, pretože dovtedy to žiaden slovenský klub nedokázal," povedal pre Bratislavské noviny Dárius Rusnák, podľa ktorého to bolo v doraste o čosi jednoduchšie, veď napríklad on sám má tri dorastenecké tituly a jeho o rok starší spoluhráč Marián Bezák dokonca až štyri majstrovské tituly.
"Na pozícii centra v Slovane hrávali Peter Šťastný, Milan Mrukvia, Miroslav Miklošovič, Dušan Pašek, Fero Hejčík a ja. Presadiť sa v takejto konkurencii bolo dosť náročné, takže sme niekedy boli aj radi, že sme sa vôbec dostali na ľad. Nakoľko sa vtedy ešte hrávalo na tri päťky, tak sme možno v každom zápase odohrali asi desať minút. Napokon sme sa aj spolu s Cecom a Mariánom Bezákom tešili z titulu a mám na to dodnes nádherné spomienky," vraví muž, ktorý v roku 1985 priviedol hokejovú reprezentáciu ČSSR aj k titulu majstrov sveta v Prahe.
"V Slovane sme hrávali v útoku, ktorý dostal prezývku mladí sršni a tvorili sme ho Marián Bezák, ja a Eugen Krajčovič. Ale vždy, keď bol niekto v mužstve zranený, tak ho niekto z nás nahradili. Približne 5 kôl pred koncom ligy, v ktorej sme o titul zvádzali súboj s Duklou Jihlava už chceli všetci hrávať a tréner Ladislav Horský posielal do zápasov hrávať najmä tých starších hráčov, ktorí boli na vrchole kariéry, prípadne plánovali v Slovane skončiť. Veď po sezóne odišiel Milan Mrukvia, František Hejčík, do zámoria zdrhli bratia Anton a Peter Šťastní, takže na začiatku osemdesiatych rokoch, už sme my - mladší dostávali v lige oveľa viac príležitostí," skonštatoval Dárius Rusnák.
Vychádzajúce hviezdy majstrovského Slovana Dárius Rusnák a Dušan Pašek, ktorý v roku 1998 spáchal samovraždu.
Ten azda nikdy nezabudne na piatok 23. marca 1979, kedy bol zimný štadión priam preplnený, na tribúnach vládla búrlivá atmosféra a ku koncu zápasu s Pardubicami sa už začalo šampanské otvárať aj priamo na striedačke. "Bol som mladý a takéto niečo bolo pre mňa priam úžasné. Keď skončil zápas, tak diváci naskákali na ľad a tam sa nedalo hýbať. Dokonca aj dve kapely sa tam spontánne objavili - jedna bola tuším dychovka. Nemali žiadne pódium, ale muzikanti skrátka vytiahli svoje hudobné nástroje a postarali sa o dobrú náladu. Všetko to bolo úžasné a perfektné. Po tom zápase ešte nebol naplánovaný ceremoniál s odovzdávaním medailí a pohára, nakoľko ten sme absolvovali až o dva dni neskôr, teda v nedeľu po poslednom odohratom kole v Litvínove. V tom sme síce prehrali 3:5, ale noviny písali, že to bol najlepší zápas celej sezóny, nakoľko sa hral dosť otvorený hokej a porazili nás možno aj preto, že sme predsa len boli už po nejakých oslavách."
Vtedy hokejisti Slovana na zápasy do vzdialenejších končín bývalej československej republiky cestovali lietadlom. "Keď sme na druhý deň ráno doleteli z Prahy, tak sme si to po búrlivom privítaní na bratislavskom letisku namierili rovno do klubového hotelu Slovan, ktorý sa nachádzal neďaleko zimného štadióna a tam sme nasadli do vozidiel Škoda 1203 a vydali sa v nich aj s majstrovským pohárom smerom ku Manderláku. Nejako sa to po Bratislave rozkríklo, že ideme v kolóne do mesta, takže ľudia vychádzali zo svojich domov či pracovísk, stáli na chodníkoch v špalieroch a mávali nám." Treba pripomenúť, že v bývalom režime nebolo úplne normálne, aby sa niekde mohlo bez povolenia zhromaždiť väčšie množstvo ľudí, ktorí by na ulici vykrikovali alebo sa tešili a to ani v prípade, že by išlo o športových fanúšikov. Napokon sa však na Námestí SNP vytvoril celkom veľký dav, ktorí s hokejistami historický úspech oslávil. Podobné privítanie doma - v Bratislave zažili desať rokov predtým aj futbalisti Slovana, ktorí v máji 1969 porazili vo finále Pohára víťazov pohárov slávnu FC Barcelonu 3:2 a získali prestížnu európsku trofej.
Spomenul si Dárius Rusnák včera na 42. výročie zisku titulu hokejového majstra? "Áno, pretože nám všetkým Marián Bezák poslal také oznámenie, kde nám to výročie pripomenul s tým, že aby sme si spomenuli aj na všetkých našich spoluhráčov zo Slovana, ktorí už nie sú medzi nami. A tak som večer na ich počesť zapálil sviečku a otvoril som si doma fľašku vínka, keďže pre pandemické obmedzenia stále nemôžeme byť spolu."
V osemdesiatych rokoch sa vyprofiloval v Slovane útok: Ján Jaško, Marián Bezák a Dárius Rusnák, ktorý bol postrachom pre všetkých súperov...
(ars)