Nemecko treba brať reálne, až dnes možno doceníme vlaňajšie striebro z Petrohradu

Keď sa pred rokom vracali slovenskí hokejoví reprezentanti z majstrovstiev sveta v Petrohrade, vítali ich nadšené davy fanúšikov. Oslavovalo sa už na letisku, cestou do mesta, najbujarovejšia nálada panovala na Námestí SNP.

Tohtoročný návrat bol oveľa-oveľa triezvejší. Štvrťfinálová prehra s Čechmi, ale aj celková bilancia na šampionáte (tri víťazstvá, štyri prehry) spôsobili, že hráčov vítali iba novinári a zopár zberateľov autogramov. Zvyšní fanúšikovia len nostalgicky spomínali na Petrohrad... Medzi pozornými divákmi v Nemecku bol aj bývalý tréner Slovana Ľubomír Pokovič. Spýtali sme sa ho, či súhlasí s názormi, že slovenský hokej urobil v Nemecku krok späť?

- Všetko treba vidieť reálne. Najskôr je potrebné zdôrazniť, že vlaňajšie striebro bolo naším obrovským úspechom. Fanúšikovia si musia uvedomiť, že svetová špička nezostala na mieste. Švédi, Fíni, Rusi i ostatní išli dopredu, ich tréneri zobrali na majstrovstvá sveta mnohých hráčov z NHL, na úspech sme nemysleli len my.

Bolo teda v našich silách ísť vyššie ako do štvrťfinále?

- Určite áno, no všetko sa odvíjalo od rôznych okolností. S Američanmi sme boli napríklad lepším mužstvom, v strelách na bránku sme jednoznačne vyhrali, ale čo z toho, keď sme prehrali... Nemyslím si však, že hráčov alebo trénerov za to musíme zatracovať. Úspech z Petrohradu možno zopakujeme o rok, hráčov na to máme.

O našom mužstve sa vravelo, že má dobrú ofenzívu a slabšiu defenzívu. Súhlasíte, alebo skôr prikývnete tým, ktorí ukazujú na dva góly Fínom, po jednom Švédom, Američanom a žiadny Čechom?

- Názory na slabšiu defenzívu sa objavili po zápase s Japoncami, kde sme inkasovali štyri góly, z toho dva v samotnom závere. Defenzíva, ale ani ofenzíva však nie sú záležitosťou len obrancov a len útočníkov. Vzájomne sa musia dopĺňať a tam sme možno mali rezervy.

Fanúšikov hnevalo aj večné vyplakávanie na tému hlučného prostredia, nekvalitného ľadu, zlých rozhodcov...

- Myslím si, že tréneri a hráči iba odpovedali na otázky, ktoré dostávali. Podmienky mali všetky mužstvá rovnaké. Niekedy však pomôže, keď sa mužstvo zhodne v nájdení si spoločného nepriateľa. Môže ho to zomknúť, ako sa to stalo v prípade Čechov, ktorí sa tiež cítili ukrivdení.

Zvolenčan Richard Šechný tvrdil, že v nominácii malo byť viac hráčov z domácej súťaže.

- Za nomináciu je zodpovedný tréner, on si vyberá hráčov, on má svoju predstavu. Ešte raz opakujem, Jána Filca by som nekritizoval. Odviedol dobrú prácu. Čo sa týka Šechného názoru, väčšina dobrých hráčov zo Slovenska odchádza, čiže spoliehať sa na domácu súťaž by bolo zložité. Lotyši mali napríklad mužstvá zložené takmer výlučne z legionárov a bol tam aj hráč z tretej nemeckej ligy.

Na záver, kde vás uvidíme v najbližšej sezóne?

- Na šampionáte ma vzhľadom na nasledujúcu sezónu niekoľko nemeckých klubov pozvalo na rozhovory. Zatiaľ som sa však s nikým nedohodol, ťažko sa mi totiž uvažuje o zahraničnom angažmán, pretože som viazaný na rodinu, ktorá nemôže odísť z Bratislavy. Nad ponukami však silno rozmýšľam, definitívne sa musím vyjadriť do piatku 11. mája. V Nemecku som pôsobil osem rokov, dosiahol som výrazné úspechy a keď sa tam dlhšie neobjavím, môže sa na ne zabudnúť...

(mm)