Slovanisti majú oslavy za sebou, k titulu spred 25 rokov im blahoželali hviezdy

Slovanisti dooslavovali! Keby sa nedávno skúmala koncentrácia najväčších hokejových hviezd na jednej ľadovej ploche, Bratislava by sa dostala pred Moskvu, Montreal i New York. Samozrejme, že nešlo o najhorúcejšie súčasné hviezdy, ale komu z hokejových priaznivcov by sa ešte aj dnes nerozbúchalo srdciečko pri vyslovení mien ako Salming, Makarov, Fetisov, Shutt, Ebermann, ale aj Stan Mikita, Peter Šťastný či Bukovinský, ktorí pricestovali na veľkú slovanistickú oslavu.

Spomienková exhibícia pri príležitostí 25. výročia zisku titulu majstra Československa síce nevypredala zimný štadión, ale tí, ktorí prišli, určite neľutovali. Na úvod zostavy tímov, ktoré roztlieskali divákov - Slovan 79: Sakáč (3. Norovský) - Ujváry, Bukovinský, Roháčik, Kužela, Černý, Zmajkovič, Klejna - A. Šťastný, P. Šťastný, M. Šechný - Miklošovič, Mrukvia, Hejčík - J. Jaško, Rusnák, Bezák - Krajčovič. Svetové hviezdy: Králik - Salming, Fetisov, Říha, Liba - Makarov, Krutov, Jakušev - Shutt, Federko, Asimacoupoulos - Lála, M. Nový, Ebermann.

Úvodné čestné buly hodil hokejista, ktorého väčšina Slovákov pozná len z rozprávania, alebo z obrázkov - Stan Mikita. Člen Siene slávy NHL, kde ho prijali v roku 1983, je najúspešnejším hokejistom spod Tatier a na Slovensko pricestoval po ôsmich rokoch. Rodák zo Sokolieč bol hviezdou NHL neuveriteľných 22 rokov. Všetky zápasy odohral v drese Chicaga a jeho bilancia vzbudzuje úctu: v 1394 zápasoch si pripísal 1467 bodov za 541 gólov a 926 asistencií. Stan Mikita získal štyrikrát Art Ross Trophy pre najproduktívnejšieho hráča základnej časti (1964, 1965, 1967, 1968), dva roky po sebe (1967, 1968) sa stal najužitočnejším hráčom sezóny a dvakrát získal aj Lady Byng Trophy pre najslušnejšieho hráča (1967, 1968). A teraz to najdôležitejšie, v roku 1961 získal ako prvý Slovák Stanleyho pohár! Pre Stana Mikitu bola tohtoročná návšteva ešte v jednom dôležitá. Od prezidenta Ivana Gašparoviča prevzal štátne vyznamenanie. „Vyhral som Stanleyho pohár, ale keď mi teraz hrali štátnu hymnu, cítil som niečo ešte väčšie,“ prezradil po prijatí u hlavy štátu Stan Mikita.

Pamätníci teda mali na čo spomínať. Časy spred 25 rokov im navyše pripomenula slovanistická hymna v podaní Karola Duchoňa, dresy, v ktorých belasí získali historický triumf, ale aj niektoré hokejové fintičky, ktorými viacerí hráči akoby vrátili hokej do roku 1979.

Vari najspokojnejší však boli organizátori akcie, za ktorých to vyjadril Marián Bezák: „Spadol mi jeden veľký kameň zo srdca. Keď sme začínali, ani sme len netušili, aké to bude náročné. Našťastie sa dalo dohromady veľa správnych ľudí a všetko išlo nakoniec hladko.“