Hokejisti skončili znovu bez medaily, tentoraz nepostúpili ani do semifinále

Ach tí Česi! Zase sa raz postarali o slovenský smútok. Najskôr vyhrali nad nami, potom však prehrali s Rusmi, čím rozhodli, že vo štvrťfinále majstrovstiev sveta v hokeji nastúpime proti zrejme najťažšiemu súperovi - Kanade. Zámorskí hokejisti už boli nad sily zverencov Františka Hossu a víťazstvom 5:4 nás poslali do prepadliska šampionátu.

Zvaľovať náš neúspech na Čechov je však, samozrejme, naivné. Každý je strojcom svojho nešťastia a platí to aj o našich hokejistov. V Rakúsku predviedli možno svoj štandard, nič navyše a niekoľkokrát na to doplatili. Najviac v samotnom štvrťfinále, kde nás nepodržal Lašák, zle zahrali obrancovia a veľmi im nepomohli ani útočníci. Len bojovnosť na úspech nestačila.

O lepší výsledok sme však neprišli iba v samotnom stretnutí s Kanadou. Nerozhodným výsledkom s Ruskom a zaslúženou prehrou s Čechmi sme sa totiž dostali do štvrťfinálovej dvojice s obhajcom titulu a hoci za nasadenie a nadšenie proti Kanade ťažko hráčom niečo vyčítať, vyradenie sme neodvrátili.

O tom, čo nám chýbalo, sa už popísalo veľa. Od neistých brankárov, cez slabučkú obranu, po „náladových“ strelcov. Isté je, že v reprezentácii dozrel čas na obmenu. Ak už nie na budúcoročnej olympiáde, tak určite po nej musia dostať šancu mladí hráči, možno aj z iných hokejových miest, ako sú Trenčín a Bratislava. Veď je napríklad paradoxné, že Slovensko má dvoch víťazov Stanleyho pohára za posledné dva roky a ani jeden sa nedostane do reprezentácie (Bicek, Cibák)...

Naopak, prišiel čas na rozlúčky s reprezentačným dresom. Ako prvý to avizoval a po Innsbrucku aj slovo dodržal Žigmund Pálffy: „Už ma nič nezlomí, moje rozhodnutie je definitívne. V reprezentácii som zažil krásne chvíle, no prišiel čas rozlúčky. Mladí čakajú na svoju šancu!“ Pálffyho rozhodnutie spoluhráči prijali, i keď priznali, že útočník Los Angeles im bude veľmi chýbať: „Aj kvôli Pálffymu som sa rozhodol ísť napriek zdravotným problémom na šampionát a teraz som veľmi smutný, že na rozlúčku nedostane medailu,“ prezradil jeho spoluhráč spoza oceána Ľubomír Višňovský.

Otázniky budú aj nad trénerom Hossom. Objavili sa hlasy volajúce po jeho výmene, ale aj tie, ktoré mu chcú dať ešte šancu v budúcej sezóne s dvoma vrcholmi - olympiádou v Turíne a svetovom šampionáte v Rige. Jednoduché to nebude. Na Hossovej strane sú niektorí hráči, ktorým napríklad vyhovoval jeho demokratický prístup, proti budú zase viacerí tréneri, ktorí si myslia, že by to na Hossovom mieste robili lepšie a ktorí majú blízko k členom vedenia hokejového zväzu...

Rakúsko je za nami, Lotyšsko pred nami. Verme, že do tretice sa už naši zo šampionátu nevrátia bez medaily a potvrdzuje to aj pravidlo, že lepšie sa nám hráva ďalej od Slovenska ako u našich bezprostredných susedov. Z Petrohradu, Göteborgu i Helsínk sme pricestovali s medailami, z Prahy a Viedne sme nepriniesli nič. Lotyšsko je však opäť ďalej za humnami...