Pred 130 rokmi sa narodil spoluzakladateľ I. ČsŠK Bratislava

Veľký kormidelník, tak nazval Gejzu Reháka, rodáka zo Smolinského, Ladislav Grünner v publikácii Pamätnica Slovana - Polstoročie v belasom vydanej v roku 1969.

Gejza Rehák są narodil 18. októbra 1881 v rodine krčmára a vyrastal v národno uvedomelom katolíckom prostredí. Už v roku 1890 bol členom Spolku sv. Vojtecha v Trnave. Medicínu vyštudoval v Budapešti a vo Viedni, kde v roku 1908 získal lekársky diplom. Ešte ako študent v Budapešti vystupoval v úlohe zástupcu Spolku Slovákov a založil tam aj Slovenský futbalový klub.

Vo Viedni, kde pôsobil v rokoch 1902 až 1914, ešte viac rozvinul svoju všestrannú aktivitu a stal są dušou tamojšej slovenskej kolónie. Po skončení I. svetovej vojny, počas ktorej slúžil ako posádkový lekár v Bratislave a ako nemocničný lekár v Trnave, pokračoval vo svojej činnosti.

Už 30. októbra 1918 sa zúčastnil na manifestačnom zhromaždení Slovenskej národnej rady v Turčianskom svätom Martine a podpísal slovenskú deklaráciu. O rok neskôr, 20. septembra 1919, ho vymenovali za riaditeľa Bratislavskej štátnej nemocnice. Riaditeľom bol až do roku 1939.

Skúseností, ktoré získal vo Viedni a v Budapešti, začal doma uplatňovať aj v organizovaní športových aktivít. Práve za túto činnosť získal pomenovanie Veľký kormidelník. V máji 1919 vznikol aj jeho zásluhou v Bratislave I. ČsŠK, najväčší a najslávnejší športový klub na Slovensku. Skladateľ Ján Cikker o Slovane povedal: „Pre mňa je aj kusom Slovenska!"

Prvým predsedom klubu są stal bratislavský policajný veliteľ, kapitán Richard Brunner. Vo funkcii bol však iba krátko, pretože ešte koncom roka ho služobne prevelili do Rožňavy. Na jeho miesto nastúpil práve Gejza Rehák, ktorý potom viedol I. ČsŠK takmer dve desaťročia. V roku 1920 jeho zásluhou a pričinením praktika Antona Mášu-Balíka vznikol v klube ľahkoatletický oddiel, prvý na Slovensku. Gejza Rehák získal do oddielu aj viacerých lekárov a zdravotníkov zo svojho okolia.

V nasledujúcom roku 1921 sa dokonca splnila jeho vízia o usporiadaní bežeckých pretekov Devín - Bratislava. Národný Beh Devín - Bratislava (pôvodne beh Devín - Bratislava) oslávil v apríli tohto roku 90. narodeniny a 64. výročie podujatia (nesúlad spôsobili prestávky spôsobené politickou situáciou a finančnými problémami). Reháka pri tejto myšlienke inšpiroval príklad bežeckého podujatia Běchovice - Praha. Vrcholom športovej aktivity Gejzu Reháka bola osnova zákona, ktorý od roku 1939 zrušil systém odvodov zo športových podujatí a pre športové kluby na Slovensku tým získal vyššie finančné prostriedky. Keďže bol poslancom slovenského snemu, zabezpečil vypracovanie a schválenie predmetnej osnovy zákona.

V spolupráci s ďalšími bratislavskými športovými funkcionármi sa zaslúžil o otvorenie prvého zimného štadióna s umelou ľadovou plochou v Bratislave aj na Slovensku. Slávnostné ho otvorili 14. decembra 1940, žiaľ, Gejza Rehák są ho už nedožil, zomrel 6. marca 1940.