Výstava dejín korčuľovania Nekonečné stopy

Múzeum telesnej kultúry pripravilo pri príležitosti bratislavských Majstrovstiev Európy v krasokorčuľovaní výstavu Nekonečné stopy. Verejnosti je prístupná v Mestskom múzeu v Bratislave od 16. januára a ponúka históriu korčuľovania a krasokorčuľovania na Slovensku.

Korčuľovanie na území Slovenska má vyše 5000-ročnú tradíciu, o čom svedčia aj nálezy kostenej korčule z vykopávok vo Veselom pri Piešťanoch. Rozvoj krasokorčuľovania, ako ho v obmenených podobách poznáme do súčasnosti, zaznamenávame od polovice 19. storočia. Pred 130. rokmi , 14. decembra 1871, bol v Bratislave založený Bratislavský korčuliarsky spolok (Pozsony Korczolyázo Egyesület / Pressburger Eislaufclub).

Bratislava patrila vždy ku krasokorčuliarskym centrám a postupne si vybudovala silnú pozíciu i vo svetovom krasokorčuľovaní predovšetkým zásluhou troch krasokorčuliarov - Karola Divína, strieborného zo ZOH 1960 Squaw Valley, Jozefa Sabovčíka, bronzového zo ZOH 1984v Sarajeve a predovšetkým Ondreja Nepelu, jediného slovenského olympijského víťaza na zimných olympijských hrách v ich histórii (zvíťazil v roku 1972 v Sappore).

V týchto dňoch bratislavský zimný štadión, ktorý nesie meno práve Ondreja Nepelu, hostí najlepších krasokorčuliarov Európy. Ide už o štvrté veľké krasokorčuliarske podujatie v našom meste. Majstrovstvá Európy sa tu konali v rokoch 1958 a 1966, majstrovstvá sveta v roku 1973. Práve na nich získal svoj posledný titul v amatérskej krasokorčuliarskej kariére Ondrej Nepela, ktorého 50. nedožité výročie narodenia sme si v týchto dňoch pripomenuli (narodil sa 22. 1. 1951 v Bratislave a zomrel 2. 2. 1989 v nemeckom Mannheime).

Zdenka Letenayová, riaditeľka Múzea telesnej kultúry