Povedzte mi jednu krajšiu lokalitu v Bratislave!

V sérii našich rozhovorov so starostami jednotlivých bratislavských mestských častí pokračujeme aj v tomto vydaní. Tentoraz sme sa zhovárali so starostkou Devína Ľubicou KOLKOVOU (KDH, SZS, PS).

- Len tá, že keď sa bijete o každodenné prežitie, asi nemáte veľa času na symboliku. My síce máme znak, a používame ho, ale nebol schválený heraldickou komisiou. Našiel sa totiž odtlačok pečate, ktorá je staršieho pôvodu, ako doteraz známe symboly, a na nej stojí býk na všetkých štyroch nohách, kým tento stojí na zadných nohách. Najzaujímavejším argumentom proti býkovi bol fakt, že na Devíne sa našiel náhrobný kameň asi z konca prvého tisícročia, ktorý mal patriť pamiatke veľmi významného muža. Je na ňom totiž zobrazený byzantský kríž s dvoma kalichmi a šíria sa názory, že by to mohol byť náhrobný kameň z hrobu svätého Metoda.

Bude erb, budú aj nové vzťahy? Na schôdzach zastupiteľstva vládla napätá atmosféra medzi starostom a poslancami. Rokovania sa zásadne končili patovou situáciou - zmenilo sa to?

- Včera sme mali zastupiteľstvo a dohodli sme sa. Vždy sa dohodneme. Miestny parlament má deväť poslancov, z nich sedem patrí do skupiny, ktorá išla do volieb so mnou, takže môžem povedať, že aspoň v tomto nemám problémy s miestnym zastupiteľstvom. Samozrejme, spolupracujeme aj s dvoma opozičnými poslancami, ktorých si vážim rovnako ako svojich ľudí. Kohokoľvek, kto sa angažuje vo verejných veciach, si vážim, lebo v Devíne treba otvorene povedať, že ľudia robia zadarmo. V ostatných mestských častiach dostávajú poslanci aspoň pár koruniek, ale u nás, keďže sme v nútenej správe, nemajú zo zákona nárok ani na korunu.

Hovoríme o nedostatku financií v Devíne, dokáže sa z toho mestská časť dostať? Z nejednej mestskej časti sme počuli protesty, že prečo by to mali platiť...

- Myslím si presne to isté. Keby som bola starostkou v Petržalke či v Ružinove, tak sa určite bránim, lebo skutočne nevidím morálny dôvod na to, aby to zaplatil ktokoľvek iný ako ľudia, ktorí zadlženie Devína spôsobili. My už skutočne nemáme žiadne prostriedky, ani žiadny majetok, ktorý by si veritelia mohli vziať. Pokiaľ by sme boli obchodnou spoločnosťou, už dávno sme v konkurze, konkurzný správca by veriteľom oznámil, že majú smolu, pretože niet z čoho oddlžovať. My sme však verejná správa a zákon o konkurze obcí neexistuje. Nikto zrejme pri tvorbe zákonov týkajúcich sa obecného zriadenia neuvažoval o tom, že môže nastať podobná situácia.

Zákonodarcovia to však môžu vyriešiť len do budúcnosti, problém vášho dlhu nevyriešia. Zostáva len jedno - splatiť ho. Otázkou je, kto to urobí.

- Máte pravdu, matematika nepustí. Ročný rozpočet máme deväť miliónov. Keby sme sa čo ako snažili a ušetrili hoc aj milión, čo tým dosiahneme? Ešte by sme sa mohli dohodnúť s magistrátom, že predáme majetok zverený do správy. Hoci by aj z toho obec dostala niečo viac ako polovicu, i tak by sa celá hodnota utopila len v splácaní úrokov. Istina zostáva. Tá je podľa núteného správcu približne stotridsať miliónov, nehovorím, že o sedem miliónov menej, lebo tie som „usporila“ len usporiadaním papierov, ale stále niekde zostávame pri zvyšku 470 miliónov, ktoré jednoducho nevieme zaplatiť.

Viedol tento bankrot obecného hospodárenia k nejakým konzekvenciám?

- Žiaľ, potrestaný nebol nikto. Je to smutné, ale prečo je to tak, to sa musíte pýtať orgánov činných v trestnom konaní. Ja viem povedať, len to, čo sa tu približne odohralo, nemôžem označiť vinníka. Bolo to tak, že prišiel nejaký pán, ktorý očaril pána starostu Novotného projektmi a ten mu, povedzme, v dobrej viere, naletel. Samospráva sa začala správať ako developer, ale nemala jeho skúsenosti. Napríklad kúpili pôdu po 600 korún za štvorcový meter a vzali si na to úver. Vzápätí pôdu predali po 660 korún, ale nikto im nepovedal, že keby ju predali aj po osemsto, ešte stále sú v dlhu, lebo taká je cena požičaných peňazí. Potom sa povedalo, že mestská časť nemôže podnikať, tak sa zriadila spoločnosť Devín Holding, kde sa „hospodárilo“ vo veľkom. Boli tam nadštandardné príjmy, nadštandardné honoráre, platili sa životné poistky a úvery sa získavali za podmienok, ktoré smelo možno nazvať úžerou. Aby toto šafárenie mohli hradiť, rozbehli zmenkový kolotoč. Nová, vždy vyššia zmenka hradila tú predchádzajúcu, až to dospelo do dnešnej situácie.

Ľudia, ktorí to spôsobili, sú z Devína, žijú tu ďalej?

- Exstarosta Novotný, ktorý to podpisoval, je údajne vážne chorý. Bývalý poslanec pán Zvolenský, šéf spomínaného Devín Holdingu, tu podľa mňa už nebýva. Istý pán, zrejme otec celej myšlienky, ktorému Devínčania hovoria Mormor, sa tiež stratil, ale cez právnikov si stále od nás vymáha akési pohľadávky. Mám tu zápis vyšetrovania polície, kde sa hovorilo o desaťmiliónovej faktúre, z úhrady ktorej sa na istý súkromný účet bezdôvodne vrátilo 1,2 milióna. Polícia mala číslo účtu, mená, no nepomohla si. Až to bolo premlčané...

Kto je vašim najväčším veriteľom?

- Rainsford & Colville Limited. Teda J&T. Aj oni tu majú svoje stavebné zámery, chcem veriť, že budú pre Devín prijateľné. Tiež sa správajú komerčne, ale zatiaľ stále vidím možnosť prospešnej spolupráce. S kým máme problémy, je firma Skanska. Tá sa rozhodla, že tu bude mať sídlisko, nech sa deje, čo sa deje. Lenže si naprojektovala sídlisko, ktoré zdvojnásobí počet obyvateľov obce, ale nenaplánovala mu žiadnu infraštruktúru, školu, obchody, proste nič. Môj predchodca tvrdil, že sa tomuto zámeru nedalo brániť, pretože investor využil vo svoj prospech nerozpracovanosť veľkého územného plánu. Projekt však odignoroval existujúce - hoci nezáväzné - štúdie tohto územia. Ja si myslím, že isté možnosti ešte sú. Vo svojej pozícii som, samozrejme, povinná dodržiavať zákon, pretože miestny úrad je aj stavebný úrad, budem preto rada, ak svoj názor na celý tento proces vysloví aj prokurátor. Podnet na preskúmanie mu už poslanci podali. Našou snahou je jednoznačne udržať vidiecky charakter Devína.

Jediná cesta je teda dlh odstrániť, ale ako sa za takýchto okolností dá hovoriť o živote a rozvoji obce?

- Nejaké predstavy máme. Peniaze sa dajú zohnať aj prostredníctvom občianskeho združenia. Takto sa už podarilo upraviť rekreačnú zónu na nábreží, občania si svojpomocne vybudovali športové a detské ihrisko v hodnote dvoch miliónov, ale určite chceme predovšetkým získať prostriedky na vypracovanie územného plánu zóny. Potrebujeme ho, aby sme jasne definovali, čo a kde sa tu bude môcť stavať. Chceli by sme viac využiť vodnú cestu do Devína, vybudovať rekreačnú plochu tak pre turistov, ako i pre Devínčanov. Chceme prilákať investorov, ktorí spravia nielen niečo pre svoje zisky, ale aj niečo prospešné pre Devín. Dajú sa žiadať peniaze aj z eurofondov, tam nám stačí malá, päťpercentná spoluúčasť a to sa opäť dá riešiť aktivitami občianskych združení, ktoré by vlastne konali paralelne so samosprávou. Potrebujeme ľudí, ktorí sú ochotní pre Devín niečo urobiť. V samotnom Devíne je toľko šikovných a statočných ľudí, že o ich úspechu v žiadnom prípade nepochybujem. A Devín si ich zaslúži - nepoznám totiž krajšiu lokalitu v Bratislave!

Zhováral sa Gustav Bartovic
FOTO - Slavo Polanský