Vidiecky charakter časti Vajnor ostane zachovaný

V sérii našich rozhovorov so starostami jednotlivých bratislavských mestských častí pokračujeme aj v tomto vydaní, tentoraz sme sa pozhovárali so starostom Vajnor Jánom MRVOM (SDKÚ-DS).

Prečo si podľa vás Vajnorčania zvolili v decembrových komunálnych voľbách zmenu?

- Súčasťou mojej predvolebnej kampane bolo jasné pomenovanie vecí. Vyjadril som jasnú podporu výstavbe vedecko-technologického parku CEPIT, jasnú podporu zástavbe vajnorského letiska a deklaroval som aj, že keď sa Vajnory uzatvoria obchvatmi, ich stará časť ostane akousi „dedinou v meste“ a ich vidiecky charakter ostane zachovaný. Nemôžeme sa brániť rozvoju, keďže sme súčasťou veľkej Bratislavy, a to so sebou prináša viacero pozitív. Myslím si, že sa mi podarilo voličov presvedčiť argumentmi, návrhmi racionálnych riešení.

Avizovali ste, že chcete zvýšiť bezpečnosť dopravy vo Vajnoroch, okrem iného budovaním retardérov. Mohli by ste byť konkrétnejší?

- Ide najmä o spomalenie dopravy na Roľníckej ulici, ktorá pretína celé Vajnory a štyri priechody pre chodcov na nej. Opatrenia chceme prijať aj na Rybničnej ulici, kde je škola, a na ulici Pri mlyne. Keďže Roľnícka ulica je štátnou, a nie mestskou komunikáciou, musel som rokovať s obvodným úradom cestného hospodárstva. Na tento typ komunikácie sa nemôžu klásť retardéry, ale ja tam chcem dať aspoň psychologické spomaľovacie brzdy - bude urobené vodorovné a zvislé dopravné značenie, vozovka bude zúžená, čo vodičov donúti jazdiť zníženou rýchlosťou. Retardérmi bude doprava spomalená na bočných uliciach, ktoré nie sú štátne - na ulici Pri Mlyne a na Rybničnej. Na Rybničnej ulici bude nový prvok - psychologický spomaľovač typu, aký možno vidieť pri hypermarketoch. Toto sú prvé, čiastkové opatrenia, pripravujeme komplexný systém spomalenia dopravy v celých Vajnoroch, ktorý budeme uvádzať do života v priebehu budúceho roku.

Ďalším z vašich cieľov je presadzovanie výstavby východného obchvatu popri poľnohospodárskom družstve na železničné priecestie. Aké sú vaše predstavy?

- Ide o 1,8 kilometra dlhý obchvat, ktorý rieši dopravu z pohľadu od Čiernej Vody, Chorvátskeho Grobu, Slovenského Grobu, Viničného a ďalších obcí. Chcel by som, aby bol obchvat ešte v tomto roku projekčne pripravený a v priebehu nasledujúcich dvoch rokov vybudovaný. Usilujem sa o to, aby sa dostal do priorít mesta Bratislava. Vybudovanie obchvatu by umožnilo, aby Roľnícka ulica prestala byť štátnou komunikáciou a bolo by možné na nej umiestniť retardéry, podobne ako to pripravujeme na vedľajších cestách.

Vajnor sa týka aj projekt nultého okruhu Bratislavy. Ku ktorému variantu sa prikláňate?

- Občania ma volili aj preto, že sa stotožnili s tým, k čomu som sa prihlásil - že nultý okruh bude bratislavským nultým okruhom a mal by byť vedený za Vajnormi v blízkosti Šúrskeho kanála. Podporujem nultý okruh s tým, že portál tunela by mal byť priamo zaústený do Malých Karpát v úseku, kde je vzdušné vedenie vysokého napätia a je tam už teraz územie znehodnotené ochranným pásmom VVN. Nie je nutné znehodnotiť šesťdesiat hektárov viníc a Vajnorskú dolinu, ktorá je rekreačnou zónou. Budem robiť všetko pre to, aby zaústenie tunela bola priamo v ochrannom koridore vedenia vysokého napätia. O tom som informoval aj Národnú diaľničnú spoločnosť, keď som povedal, že z piatich variantov riešenia vedenia nultého okruhu medzi Vajnormi a Račou nesúhlasím ani s jednou a navrhujem vlastný, šiesty. Tunel by sa možno predĺžil o dvesto metrov, ale uspokojení by boli vlastníci pozemkov a ušetrilo by sa aj životné prostredie.

Na rozdiel od vašej predchodkyne podporujete projekt CEPIT. Čo bude znamenať táto investícia pre mestskú časť?

- Vyvíjam aktivity, aby sa tento projekt posunul ďalej a čím skôr sa s ním reálne začalo. Už teraz pracujeme na regulatíve územia, CEPIT je v prípravách ďalej ako iní investori, lebo už dosiahol zmenu využitia územia z poľnohospodárskej pôdy na občiansku vybavenosť. Potrebujeme určiť dopravné riešenia a výškové regulatívy zástavby a na tom práve pracujeme. Očakávaný prínos vybudovania vedecko-technologického parku CEPIT vidím v celkovom pozdvihnutí obce ako celku. V CEPIT-e budú pracovať predovšetkým mladí, vzdelaní, inteligentní a šikovní ľudia a predpokladám, že vo Vajnoroch nebudú chcieť len pracovať, ale aj bývať. To prinesie obci prínos v podobe daní. Ďalšie prínosy vidím v rozvoji infraštruktúry obce, ktorý táto investícia vyvolá. Usilujem sa o to, aby spolupracovali všetci traja investori, ktorí pôsobia na území Vajnôr - okrem CEPIT-u je to aj spoločnosť CIRCLE, ktorá pripravuje zástavbu letiska, a združenie Vajnory Shopping City, ktoré reprezentuje 800 vlastníkov a pripravuje ďalšiu výstavbu v lokalite Pod hájom, situovanej južne od CEPIT-u. 

Na ktorých ďalších miestach by podľa vás mohla byť nová výstavba?

- Sú to lokality Štepnice, Koncové, Priečne, Uhliská, Pod krížom a Šinkovské. Je potrebné vypracovať regulatívy zástavby na lokality Uhliská, Pod krížom a Nemecká dolina. Regulatívy v „dedinskej“ časti Vajnor sú jasné - zástavba môže mať maximálne dve nadzemné podlažia plus podkrovie. Pripravujeme koncept regulácie výškovej zástavby na území celej mestskej časti. V ňom Vajnory rozčleníme na niekoľko sektorov a v nich bude definovaný maximálny počet podlaží, ktoré môže mať budúca zástavba.

Vyjadrili ste tiež zámer zrekonštruovať Vajnorský ľudový dom, mohli by ste uviesť nejaké podrobnosti?

- Na Vajnorský ľudový dom je vydané stavebné povolenie. Čakáme na výzvu ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja. Hneď, ako bude vydaná, okamžite podáme projekt na obnovu Vajnorského ľudového domu a urobím všetko pre to, aby bol schválený. Ide o investíciu vo výške osem miliónov korún. Dúfam, že sa nám podarí získať prostriedky z eurofondov.

Deklarovali ste aj zámer dotvoriť športovú plochu pri hádzanárskom ihrisku a budovanie detských ihrísk...

- Vajnory sú plošne dosť rozsiahle, a pre mnohé mamičky s malými deťmi je centrálne detské ihrisko príliš ďaleko. Preto by som chcel, aby boli vytvorené aj ďalšie, menšie detské ihriská. Jedno takéto ihrisko by mohlo byť pri ceste Pri mlyne, vytypujeme aj niektoré ďalšie, podmienkou je však nájsť naše pozemky.

Pred voľbami ste avizovali vytvorenie pešej zóny od Modrého domu po Vajnorský ľudový dom s utlmenou dopravou. Ako by mala vyzerať?

- Tento rok chceme pripraviť projektovú dokumentáciu a zapracovať do nej aj pripomienky občanov, s ktorými budeme viesť verejné diskusie. Ich podstatou by malo byť to, či ústredným bodom pešej zóny má byť fontána, pódium alebo iný prvok. Podstata zámeru spočíva v tom, že Roľnícka ulica by ostala nosnou dopravnou tepnou a komunikácia, ktorá je paralelná s ňou, by sa stala pešou zónou. Vstup by do nej mali vlastníci priľahlých nehnuteľností a bolo by tu možné aj parkovanie, ale nebola by to zóna, po ktorej by sa mohli voľne pohybovať autá. Predpokladám, že pešia zóna by bola predĺžená aj v smere ku kostolu do parku Pod lipami.

Zhováral sa Juraj Handzo
FOTO - Slavo Polanský