Starosta Bystrík Hollý: Naším cieľom je spríjemniť každodenný život obyvateľov

Ako by ste zrekapitulovali obdobie, ktoré uplynulo od komunálnych volieb na jeseň 2002 po dnešok?

- Keďže vo funkcii starostu som už tretí raz, mám dosť skúseností s prácou v samospráve a viem, že v prvej polovici funkčného obdobia sa spolu so zastupiteľstvom plánujú ciele, ktoré sú vo volebnom programe a ktoré chceme dosiahnuť. Až v druhej polovici príde na rad ich realizácia. V súčasnom období sme sa sústredili najmä na dokončenie novej radnice.

Čo z vašich cieľov sa vám podarilo zrealizovať a čo plánujete v tomto a budúcom roku?

- Keď som v roku 1994 prvý raz nastúpil do tejto funkcie, mestská časť mala 15-miliónové dlhy. Vtedy nebolo možné klásť si dlhodobé ciele, ale bolo potrebné sústrediť sa na operatívnu prácu a zabezpečiť základné veci. Po skonsolidovaní situácie sme sa mohli sústrediť na dlhodobejšie ciele, realizácia ktorých nás čaká v najbližších dvoch rokoch. Okrem spomenutej novej radnice nás čaká dokončenie nového Námestia Svätého Františka, ktoré je naplánované na máj tohto roka. Kľúčovou úlohou je zabezpečiť dopravu na Dlhé diely pomocou duobusov - trolejbusov na duálny pohon, ktoré sú schopné premávať aj na úsekoch, kde nie je vybudované trolejové vedenie a do kopcovitého terénu na tomto sídlisku sú vhodnejšie ako v súčasnosti využívané autobusy. V spolupráci s primátorom sa nám podarilo zaradiť medzi priority rozvoja mesta doriešenie dopravy na Dlhé diely.

Čo považujete za svoju najdôležitejšiu úlohu vo vzťahu k obyvateľom?

- Snažíme sa dosiahnuť stav, aby sme sa mohli sústrediť na aktivity, ktoré sú podľa mňa pre činnosť samosprávy najdôležitejšie. Ide o to, aby sme spríjemňovali každodenný život obyvateľom mestskej časti. Sú štyri základné skupiny obyvateľov - deti a mládež, mamičky s malými deťmi, stredná generácia v produktívnom veku a seniori. Obyvatelia v produktívnom veku si vyhľadávajú oddychové aktivity sami, my sa vo svojich aktivitách orientujeme na ostatné tri skupiny. Pokiaľ ide o deti, zveľaďujeme materské školy, do ktorých dlhé roky nikto neinvestoval, budujeme ihriská. Mládež sa snažíme podchytiť aktivitami v rámci Karloveského športového klubu, príspevkovej organizácie mestskej časti, ktorá sa zameriava na masové športové akcie určené najmä pre neregistrovaných. Pokiaľ ide o matky s deťmi, spolupracujeme s Materským centrom Klbko, ktoré úspešne rozvíja svoju činnosť už tri roky. Nezabúdame ani na seniorov - fungujú dva senior kluby, na Tilgnerovej a na Lackovej ulici, spravujeme jedáleň pre dôchodcov, spolupracujeme s Jednotou dôchodcov, s kresťanskými dôchodcami, s Úniou žien. Mestská časť pri svojich aktivitách pravidelne komunikuje s takmer 800 dôchodcami.

V Karlovej Vsi sa veľa stavia, ozývajú sa hlasy, že najmä Dlhé diely sa príliš zahusťujú, čo znehodnocuje životné prostredie. Čo vy na to?

- Predovšetkým by som rád uviedol, že nejde o zahusťovanie - priestory, na ktorých sa stavia, boli vždy v územnom pláne určené na výstavbu. Napríklad pre časť, ktorá sa nazýva Nové bratislavské centrum, bolo vydané stavebné povolenie už v roku 1989. Keď som nastúpil do funkcie, ešte bolo platné. My sme dosiahli aspoň to, aby urbanizácia územia bola zmysluplnejšia, donútili sme investorov, aby v domoch stavali garážové státia.

Niektorí obyvatelia poukazujú aj na to, že sa všade stavajú len bytovky, ale chýbajú obchody...

- Keď sa objavili obchodné reťazce, malé obchody ich konkurenčný tlak nevydržali a začali sa z našej mestskej časti vytrácať. Je to trend, ktorý sa prejavuje aj inde, nielen v Karlovej Vsi. Na Dlhých dieloch nikto nepostaví hypermarket, lebo tam žije „len“ 17-tisíc obyvateľov a obchodnému reťazcu sa to nevyplatí. Dosiahli sme aspoň to, že bolo vybudované TESCO Lamač, ktoré napriek svojmu názvu leží na území Karlovej Vsi, a supermarket Billa na Segnerovej ulici. V Karlovej Vsi sa iné ako bytovky už ani stavať nebude. Pred rokmi boli tendencie presadzovať, aby sa stavala aj občianska vybavenosť, treba si však uvedomiť, že sú tu súkromné pozemky a súkromní investori, mestská časť nie je stavebníkom, nemá svoje pozemky. V prevažnej miere ide o pozemky reštituentov a oni rozhodnú, čo si na nich postavia.

Ľudia tiež kritizujú, že ubúda zeleň...

- Nie je celkom pravdou, že zeleň ubúda. Ak je nutný výrub stromov, striktne trváme na náhradnej výsadbe, od investorov požadujeme, aby za každý jeden vyrúbaný strom bolo vysadených niekoľko nových. Niektoré zelené plochy boli, resp. sú len dočasné, pretože vždy boli predurčené na výstavbu. To je aj prípad svahu medzi ulicou Jána Stanislava a Karloveskou ulicou. Ak reštituent dostane pôdu a rozhodne sa, že bude na nej stavať, my ako mestská časť od neho nemôžeme požadovať, aby tam nestaval a ponechal tam trávu. Deväťdesiat percent výstavby na území mestskej časti sa realizuje na pozemkoch, ktoré dostali reštituenti. Je plným právom vlastníka pozemku rozhodnúť o jeho využití, my môžeme na to vplývať iba nepriamo prostredníctvom regulatívov pri príprave a schvaľovaní územného plánu, ako je napríklad počet podlaží, index zastavanosti územia a podobne.

Ako vnímate námietky, že v Karlovej Vsi chýbajú športoviská a ihriská?

- V posledných rokoch pribudol športový areál pri školách na Majerníkovej ulici, ktorý pozostáva z troch basketbalových, jedného futbalového a dvoch volejbalových ihrísk, sú tam aj tri tenisové kurty. Pred školami na Majerníkovej ulici je aj asfaltové ihrisko s basketbalovými košmi. Asfaltové basketbalové ihrisko bolo vybudované aj v Základnej škole na Veternicovej ulici. Na Jamnického ulici bol vybudovaný nový viacúčelový športový komplex, kde je priestor pre basketbal, pozemný hokej, futbal, je tu tenisová stena i lezecká stena. Trávnatá plocha na futbal je na ulici Jána Stanislava. Pokiaľ ide o malé deti, na sedemnástich pieskoviskách sme osadili šmykľavky, preliezky a iné hracie prvky. O tom, že tejto oblasti venujeme patričnú pozornosť, nasvedčuje údaj, že priame investície zamerané na zlepšenie životného prostredia, budovanie detských ihrísk a športovísk, ich údržbu a prevádzku, výsadbu zelene predstavujú za roky 1996- 2004 sumu spolu vyše 29,2 milióna korún.

Občania si všímajú aj problémy s parkovaním. Aké opatrenia v tomto smere presadzujete a realizujete?

- Pri akejkoľvek novej výstavbe je našou podmienkou, aby každý bytový dom mal minimálne o jednu tretinu viac garážových státí, ako je počet bytov v ňom a autá parkovali vnútri objektov. Okrem toho požadujeme, aby investori budovali aj verejné parkoviská vedľa nových objektov. Mestská časť sama buduje každý rok ďalšie parkovacie miesta, najmä na takzvaných zatrávnených parkoviskách.

Posledná otázka: aká je vaša vízia budúcnosti Karlovej Vsi?

- Mojou víziou je, že nie je tak ďaleko deň, keď sa v Karlovej Vsi už nebude nič stavať a ako pracovníci samosprávy sa budeme môcť sústrediť skutočne len na to, aby sme obyvateľom Karlovej Vsi vytvárali pohodlné, príjemné a čisté prostredie.