Napísali ste nám 22/1999

V mene obyvateľov domu na Špitálskej ulici 45 sa chceme poďakovať novej predajni firmy CZUCZ-Pekáreň, Šamorín, ktorá má od 3. novembra svoju predajňu v našom dome.

Milo nás prekvapili, keď v sobotu ráno, t.j. 6. novembra do každej domácnosti priniesli ako pozornosť podniku chlebík, rožky a koláče. Za 40 rokov čo tu bývame, sme sa s takým prístupom ešte nestretli. Ďakujeme.

Marta Chudziaková, Staré Mesto
LIST ČITATEĽA

Hlavná ulica v Karlovej Vsi sa kedysi volala Vodárenská, podľa vodárne, ktorá stojí na jej začiatku pri Dunaji. Koncom sedemdesiatych rokov ju premenovali na Triedu Ladislava Novomeského. Po roku 1990 opäť zmenila meno na Karloveskú ulicu. Nie je síce jasné, komu pomenovanie po básnikovi, ktorý bol prenasledovaný za slovenského štátu aj v päťdesiatych rokoch prekážalo, ale najnovšie pomenovanie je riadne pritiahnuté za vlasy. Karloveská cesta bola totiž niekoľko desaťročí časť nábrežia od tunela po Botanickú záhradu. Ešte menej logiky ako názov ulice v sebe skrýva číslovanie domov na nej, konkrétne na pravej strane v smere od Dunaja. Prvým objektom je výšková budova miestneho úradu, a má číslo 2. Číslo 4 je asi o 1 km ďalej a patrí jednému z panelových domov v blízkosti Kempelenovej ulice. Posledným v rade je č. 32, ktorým je Základná škola poniže OD Centrum. Neskôr bola na tejto ulici postavená budova pošty, dnes Poštovej banky. Hoci stojí medzi číslami 2 a 4, dostala číslo 34. Pred ňou v nie veľmi dávnej minulosti postavila Slovenská poisťovňa svoju novú budovu. Keďže je pred číslom 34, logicky-nelogicky jej pridelili číslo 32. Zlatý klinec na záver - Iuventa, ktorá stojí síce skôr na konci Líščieho údolia ako na Karloveskej ulici, nemá číslo 36 (alebo 34), ktoré by jej podľa poradia patrilo, ale 64. Toto číslo múdri úradníci zase odvodili z toho, že posledným objektom na opačnej strane cesty je číslo 63 - Metrologický ústav. Poštári túto miestnu anomáliu poznajú, ale čo tak taxikári, vodiči sanitiek alebo len obyčajní návštevníci. Asi rozmýšľajú, či sú v meste, ktoré sa hrdo hlási k európskym metropolám konca 20. storočia, alebo v Kocúrkove.

Bohuslav Partyk, Karlova Ves
LIST ČITATEĽA

Asi pred rokom Dopravný podnik Bratislavy vo svojich vozidlách urobil inováciu papierových prepravných predpisov za praktickejšie zo samolepiacej fólie. To, že tlač je urobená malým písmom, sa dá odôvodniť priestorovými obmedzeniami okien. Horšie je to už s farbou tlače. Neviem, aký grafik navrhol na priesvitnú fóliu nalepenú na sklo urobiť tlač oranžovou farbou. Celá snaha o dobrú vec vyšla nazmar, pretože potlač je vlastne nečitateľná. Grafik, ale hlavne tí, ktorí takúto prácu prevzali, si zaslúžia päťku s výkričníkom a odohnať ich od tejto práce, pretože spoločnosti len škodia. Bolo by zaujímavé vedieť, koľko táto zbytočnosť stála nad financiami večne nariekajúci dopravný podnik. V tomto prípade malo platiť: čierne na bielom!!!

Marian Michalík, Nové Mesto
LIST ČITATEĽA