Devín sa dlhov sám nezbaví, asi ich zaplatí mesto

Mestská časť Devín, ktorá je pre svoje dlhy od apríla 2005 v nútenej správe, nie je podľa devínskej starostky Ľubomíry Kolkovej schopná dostať sa z tejto situácie sama a potrebuje pomoc.

 „Nie sme schopní splácať dlhy sami. Rozpočet mestskej časti je okolo sedem až osem miliónov korún ročne, dlhy predstavujú okolo 600 miliónov korún ročne. Aj keby sme škrtili akokoľvek v rozpočte, ušetríme ročne jeden až dva milióny. Matematika jednoducho nepustí,“ povedala Ľ. Kolková.

Podľa nej Devín nedokáže splácať dlhy, pretože nemá ani peniaze, ani pozemky. Všetky pozemky, ktorými sa v minulosti štatutári mestskej časti zaviazali veriteľom, sa vďaka exekútorom a dražbám rozpredali. Kolková je preto pripravená rokovať s magistrátom, veriteľmi a s ministerstvom financií, aby sa mestskej časti podarilo dostať sa z tejto patovej situácie. Podľa starostky by mohlo pomôcť aj prijatie legislatívnych zmien.

Ľ. Kolková skonštatovala, že negatívny dosah nútenej správy sa prejavuje najmä v tom, že Devín nemôže vôbec investovať, ani čerpať peniaze z európskych štrukturálnych fondov. Za dôležité považuje to, aby boli v prvom rade postihnutí tí, ktorí túto situáciu spôsobili. „Je to všetko o zodpovednosti. Prečo by za chyby niektorých mali platiť naše deti a ďalší ľudia,“ uvažuje Ľ. Kolková.

Celý problém podľa Kolkovej začal za úradovania starostu Jána Novotného, ktorý „šafáril s majetkom, možno vedome, možno neúmyselne“. Chybu podľa nej spravil aj jej predchodca Jozef Paczelt. „Hneď po nástupe do úradu v roku 2002 mal podľa zákona najprv zaviesť ozdravovací režim a potom vyhlásiť nútenú správu. Tá však bola vyhlásená až v roku 2005,“ povedala Ľ. Kolková.

Primátor Bratislavy Andrej Ďurkovský chce s pomocou Devínu začať už vo februári tohto roka. „Sľúbil som Devínčanom a hodlám to dodržať. Musíme nájsť formu, ako to urobiť, Devín sa sám z tohto problému nevymotá, musí do toho zasiahnuť aj mesto,“ uviedol A. Ďurkovský. Podľa neho bude prvým krokom rokovanie s veriteľmi.

„Skúsime dosiahnuť dohodu a potom hľadať možnosti splácania dlhu, časť by sa dala vyrovnať nefinančným plnením a zvyšok budeme musieť jednoducho zaplatiť,“ skonštatoval A. Ďurkovský. Nemyslí si však, že sa podarí dosiahnuť, aby splácaniu dlhu pomohol i štát, podľa neho sa do tohto problému zapojil iba jediným spôsobom, tým, že určil núteného správcu. „Za chybu jednej mestskej časti bude musieť zaplatiť celé mesto,“ dodal A. Ďurkovský.

(brn, sita)