Napísali ste nám 13-14/1999

Aj ja som za návrh pána Šimončíka preložiť sochu Schöner Naziho. Zároveň by som navrhoval, aby autor sochy dovolil doplniť na sochu meno SCHÖNER NAZI.

Dokonca viem, že okolo 23.-26. júla bude mať Nazi narodeniny. Vlani som mu dal kytičku a balíček na povrázku.

Ladislav Ivanič, Staré Mesto
LIST ČITATEĽA

~ ~ ~
Mám odkaz pre pána námestníka primátora pre dopravu Jaroslava Jelšíka.  Pán Jelšík uvádza, že pripravované zmeny na križovatkách budú znamenať „revolučnú zmenu“ v prejazdnosti Bratislavou. Zabudol však na jednu podstatnú vec. Prejazdnosť mesta sa začína na jeho hranici. Nákladná doprava, ktorá mesto obchádza, ako aj autá smerujúce von z Bratislavy sa zastavujú pred hranicou mesta a rad automobilov siaha niekedy až k obchodnému domu IKEA.

Od križovatky Rožňavská - Bojnická čakajú na motoristov hneď štyri semafory na úseku asi tri kilometre: Rožňavská - Bojnická, Rožňavská - SPS Soravia, Rožňavská - Vajnorská, Zlaté Piesky. Mimoriadne vhodná je najmä križovatka pri Soravii. Vo svete je bežné, že z obchodných centier sa cesty napájajú na diaľnicu bez použitia semaforov tak, aby diaľnica zvládla nápor áut, ktoré vychádzajú z obchodných domov. Takmer všade je potrebné na napojenie na diaľnicu vybudovať nadjazd alebo podjazd. Netreba chodiť ďaleko, všetko sa dá vidieť pri Viedni - Obchodný dom Metro a Huma v Simmeringu alebo nákupne centrum Shoppping City Süd. Obidva komplexy sú dobre známe aj slovenským kupujúcim.

Len v Bratislave je situácia inakšia.  Mesto nebolo dôsledné a umožnilo Soravii taký výjazd s automobilmi, aký momentálne vidíme. Hádam to nie je preto, že vybudovanie semaforov je niekoľkonásobne lacnejšie než stavanie nadjazdov a podjazdov? Ostáva mi len dúfať, že v priebehu pár rokov pokročí myslenie mestských úradníkov tak, že budú uvažovať aj týmto smerom.

Patrik Blecharz, Bratislava
LIST ČITATEĽA

~ ~ ~
Nebývam v Bratislave, ale často sem chodím na návštevu. Páči sa mi naše hlavné mesto i vaše noviny. Chcem pripomenúť malú, ale nepeknú vizitku Bratislavy pri Hlavnej stanici. Na konečnej električiek sú umiestnené troje hodiny a každé ukazujú čas z dvoch strán. Nepamätám si na to, kedy všetky ukazovali rovnaký a správny čas. Potom bolo obdobie, keď bol správny čas len na niektorých, na ďalších boli časy celkom odlišné. Asi pred 2-3 rokmi natreli a opravili železnú konštrukciu nástupištia, hodiny sa však opravy nedočkali.

V súčasnosti nájdete na každých hodinách iný časový údaj, ktorý je už “stabilný”. Pri každej novej návšteve Bratislavy si všímam túto vstupnú vizitku a uvažujem, či je to výnimka, alebo viac vecí v tomto meste funguje tak ako „časomiera“. Nemyslíte, že podobné myšlienky môže navodiť aj u tisícok ďalších návštevníkov?  Neboli by lepšie jedny hodiny so správnym časom alebo radšej nijaké?

Hana Lučanská, Piešťany
LIST ČITATEĽA

~ ~ ~
Chcem vám napísať, čo sa mi dnes stalo. Šiel som Mickiewiczovou ulicou a oproti mne prichádzala asi 40-ročná dáma so svojím miláčikom - psom. Ako tak prechádzame okolo seba, zrazu z ničoho nič sa pes vrhol na mňa. Tá milá pani ho však mala na remienku a strhla ho k sebe. Šťastie, že ma nepohrýzol, iný by mal z toho možno šok. Tá pani sa mala aspoň ospravedlniť. Neurobila tak. Myslím, že je nariadené, aby psi vždy mali náhubok, ale ľudia to ignorujú. Bolo by treba zaviesť pokuty.

Jozef Masarovič, Staré Mesto
LIST ČITATEĽA