Napísali ste nám 12/1999

S rozhorčením sme si prečítali článok od Anny Mičudovej, ktorá vo Vašich novinách č. 11 z 3. júna kritizovala maturitné tablo 4. A triedy našej školy.

V tomto školskom roku maturanti 4. A triedy našej školy nijaké tablo nemali. Tablo si vyhotovila len 4. E aj s fotografiou riaditeľa školy a bolo vystavené vo vydavateľstve Tatran pod Michalskou bránou. Pri ďašom pátraní a uvažovaní sme zistili, že vystavené a kritizované maturitné tablo patrí žiakom 4.A triedy z minulého školského roku 1997/98. Toto tablo však triedna profesorka vtedajšej 4.A triedy zakázala maturantom zverejniť.

Otázkou zostáva, prečo sa objavilo toto 1 rok staré maturitné tablo v týchto dňoch a kto mal na tom záujem, aby tento hybrid „svietil“ vo výklade. Vedenie školy, pedagogický zbor a maturanti zo 4.A triedy sa od uvedeného tabla dištancujú!

Ľubomír Mikulay, riaditeľ SPŠ stavebnej
LIST ČITATEĽA

~     ~     ~
Dovoľujem si opätovne požiadať o možnosť prieskumu, či by súsošie SNP nebolo vhodnejšie premiestniť na sokel po Gottwaldovej družine na Námestí slobody. Je to dôstojné miesto, s priestormi pre piety.

Raz a navždy by sa malo Námestie SNP premenovať na Hlinkovo námestie a pre pomenovanie Námestia SNP nájsť niektoré z námestí, ktoré vznikli na začiatkoch výstavby sídlisk, ako je napríklad Mierové námestie.

Oto Cziglán, Nové Mesto
LIST ČITATEĽA

~     ~     ~
Žijem už dlhší čas vo Švajčiarsku a vaše noviny dostávam od známych. Veľmi rád si prečítam články o starej Bratislave a aj o budovách, ktoré sa budú v najbližších mesiacoch reštaurovať, alebo stavať. Rád sa vraciam do Bratislavy, ak mi to čas dovolí. Minule som do môjho rodného mesta zobral známych zo Švajčiarska, ktorí z môjho rozprávania boli veľmi zvedaví na krásavicu na Dunaji, aby som sa im pochválil svojimi spomienkami na starú Bratislavu a na jej kaviarničky.

Ako študent som veľmi rád chodieval cez víkend, a nielen vtedy, na kávu a zákusok do kaviarne ľudovo nazývanej “FAŠISTI” (podľa protifašistických bojovníkov) na Ventúrskej ulici. Vždy tam hral hudobník na klavíri a chodili tam veľmi slušní a príjemní ľudia. Keďže som tam 10-12 rokov nebol, myslel som si, že táto kaviareň aj v takomto stave zostala. Jedného popoludnia som tam zobral aj známych zo Švajčiarska.

Po prvých krokoch som sa zháčil a uvedomil som si, ako môžu jednu nádhernú kaviareň tak otrasne zdevastovať majitelia kaviarne. Tí asi majú ďaleko od dobrého vkusu! Bol som zvyknutý na krásne upravenú kaviareň, kde už pri vstupe vyvoniavala káva, stoličky boli vyrezávané a pekne upravené, čisté koberce a milý a ochotný personál (nie ako teraz). Pretože všetky miesta na začiatku boli obsadené, sadli sme si dozadu. A to sme nemali robiť. Stôl bol zničený škrabancami a nožíkmi vyrezávanými ornamentmi a ešte k tomu celý lepkavý. Miestnosť bola osvetlená veľmi slabým svetlom, nie ako v kaviarni. Možno preto, aby nebolo vidieť tú špinu, čo bola pod stolom a na stole.

Celou miestnosťou sa šíril zápach blízkeho WC, ktoré taktiež bolo v zúfalom stave. Veľmi som sa hanbil a pomyslel so si na slová jedného známeho z Viedne. Ak sa do Viedne vrátite po 10 alebo 30 rokoch a máte chuť ísť na kávu, vždy sa môžete vrátiť na staré osvedčené miesta, ktoré vás nikdy nesklamú. Po tejto skúsenosti som si povedal, že radšej si nechám v pamäti reštaurácie a kaviarne, tak ako som ich poznal a nebudem sa vracať, lebo sa sklamem.

Juraj Krásny, St. Gallen (Švajčiarsko)
LIST ČITATEĽA