Napísali ste nám 11/1999

Máj, preslávený lásky čas, mesiac mladosti. Našla som si čas a chcela som sa potešiť pohľadom na našich čerstvých maturantov a ich tablá a pri tom si spomenúť na vlastné mladé roky.

Pri prehliadke jednotlivých „výtvorov“ mi zostalo smutno na duši. Tablá - jedno nevkusnejšie ako druhé, mi pripomenuli názov filmu Blbí a blbší. Fotografie bez ladu a skladu, bez akejkoľvek čo i len štipky nápaditosti.

Napríklad tablo 4.A triedy stavebnej priemyslovky: miesto pre riaditeľa prázdne, namiesto profesorského zboru tetovaná hudobná skupina, namiesto nejakého nápaditého výtvarného riešenia, ktoré by človek od absolventov takejto priemyslovky očakával, len nič nevyjadrujúce slabučké, bezduché fotografie.

Čím vlastne chceme reprezentovať kultúru Slovenska a hlavného mesta menovite? A vôbec, kde sú tí zodpovední, ktorí v jednom kuse nariekajú na nedostatok financií v školstve a pri tom neusmernia výtvory svojich podriadených a zverencov? Ešteže v predajni maďarskej knihy na tej sitej Sedlárskej ulici sú dve tradične solídne tablá s menami absolventov.

Anna Mičudová, Bratislava
LIST ČITATEĽA

~ ~ ~
Pri návšteve Rakúska, ešte za čias totality, som obdivoval neskutočne krásne vymaľované rodinné domčeky, zelené upravené predzáhradky a všade plno kvetov. Dúfal som, že takáto móda príde niekedy aj k nám. Prišla však iná móda... Počarbané, popísané a pokreslené všetky voľné čisté plochy fasád budov, mostov, oporných múrov a verejných dopravných prostriedkov rôznymi druhmi písma, farieb a štýlu. Čo znamenajú tajomné znaky, výzvy, heslá na stenách? Sú to dôležité informácie pre nejaké tajné spoločenstvá? Nový druh umenia? Alebo je to obyčajný vandalizmus?

Oplotenie Botanickej záhrady je poznačené týmto umením takmer na každom stĺpe a tých sú tam stovky.  Bratislavská MHD poskytla svoje dopravné vozidlá na reklamné plochy. Poskytla však zlý príklad a vytvorila precedens pre ďalších „umelcov“, ktorí jej zadarmo pomaľúvajú vnútrajšok dopravných prostriedkov, rozrezávajú sedadlá a ničia interiéry. Nepáči sa mi tento charakteristický „výtvarný štýl“, nerozumiem tejto literatúre.

Je takáto „umelecká aktivita“ pre ostatných občanov prijateľná? Veď sú poškodzované a znehodnocované takmer všetky upravené pohľadové plochy, ktoré majú svoj architektonický význam, hodnotu a účel v životnom prostredí. Vzhľadom na obrovský rozsah týchto „diel“, nie je možné, aby otcovia mesta a mestská polícia to nevideli? Prečo to tolerujú?

J. Kôpka, Bratislava
LIST ČITATEĽA

~ ~ ~
Predpokladám, že príspevkov máte dosť, ani vlastne neviem, či ich prijímate touto cestou, ale akosi mi nedalo napísať mi môj čerstvý zážitok: „Ďalej idem ako 219“. Tieto slová som si vypočul 24. mája, keď som cestoval večerným spojom číslo 207 na Kramáre. Na zastávke „Magurská“ vodič trolejbusu (207/3, voz č.6207) jednoducho vyhlásil svoj spoj za spoj číslo 219 a odmietol pokračovať podľa cestovného poriadku k Národnému onkologickému ústavu.

Moje upozornenia vyšli úplne naprázdno, ibaže som sa dozvedel, že končí a za tie peniaze hore nejde. K  tomu, aby som mu povedal, že som na tento spoj úmyselne čakal, aby som nemusel chodiť hore kopcom v noci pešo, som sa ani nedostal, lebo som bol rád, že som mohol vystúpiť aspoň na Kramároch, keďže ďalšia „nová“ zastávka bola na Gaštanovej. Zdá sa, že nie vždy 207 je naozaj 207. Niekedy to je aj 219.

Pavol Š., Nove Mesto
LIST ČITATEĽA