Diskusia o budúcnosti Veľkého Draždiaka: Chráni elektrické vedenie lokalitu pred výstavbou?

V októbri zorganizoval miestny úrad tri verejné stretnutia s obyvateľmi vo veci prekládky vysokého napätia na Veľkom Draždiaku. Cieľom bolo oboznámiť Petržalčanov s aktuálnou situáciou a zistiť ich názory na prekládku. Výsledok vyzerá na referendum (rozhodnú o ňom miestni poslanci, pozn.red.), ktoré by sa mohlo vyhlásiť v decembri a zrealizovať začiatkom februára.

Na stretnutia sa úrad dobre pripravil. Starosta Ján Hrčka najskôr vysvetlil, prečo sa hovorí o prekládke, ktorú Petržalka rieši už desaťročia, práve teraz. Odpoveď: Západoslovenská distribučná potrebuje vymeniť káble kvôli zvýšeniu prenosnej kapacity a modernizácii. Ak ich vymenia, ďalších 30-40 rokov sa meniť nebudú.

Starosta podrobne zmapoval celý 1,5-kilometra dlhý a 40 metrov široký pás územia, ktorý vedenie ovplyvňuje (nemôže sa v ňom stavať žiadna výšková budova). Zrozumiteľne vysvetlil, kto na tomto území vlastní pozemky (v 90 percentách mesto a štát), aj to, na čo pozemky možno podľa aktuálneho územného plánu využiť (zväčša ide o pozemky určené pre parky, sady, zeleň, pri Antolskej je na pozemku mesta možnosť výstavby bytov, v jednej časti vlastní súkromník pozemok s možnosťou výstavby športovej infraštruktúry...)

Ukázal novú trasu vedenia, ktoré sa vyhýba zastavanému územiu obce. „Prekládka vedenia je navrhnutá pozdĺž Dunajskej hrádze, z juhu obchádza územie Slnečníc, kde prechádza na južnú stranu železnice, pozdĺž ktorej je vedená až k obchodnému centru Danubia. V tomto bode sa napája späť na existujúce vedenie, resp. napája sa meniareň na ulici Kolmá,“ nájdete informáciu aj na stránke
prekladka.petrzalka.sk.

​Diskusia občanov so starostom Hrčkom.

Keďže prekládka by umožnila, aby sa z Draždiaku stalo verejné kúpalisko, špeciálne sa venoval územiu okolo jazera. Projekt Tri vŕby prekládka neovplyvní, stavať sa budú, naprojektované sú bez ohľadu na vedenie. Rovnako tak Južná pláž, ktorú vedenie ani neovplyvňuje. Jednu časť územia (tam, kde je športová hala) už vlastní mestská časť, územie vedľa nej si petržalský úrad nedávno prenajal od súkromníka a chystá tu nafukovaciu športovú halu (MČ tam, možno už túto zimnú sezónu, zvažuje klzisko, pozn.red). Hodnota pozemku je 2,5 – 3 milióny eur. Keby mestská časť našla financie, nie je nereálne ho odkúpiť. Oveľa reálnejšie je však v tejto chvíli odkúpenie pozemkov okolo jazera od Lesov SR, za zhruba 2,3 milióna eur, čím by mestská časť dosiahla, že cca 10-15-metrový pás lemujúci Draždiak by zostal verejne prístupný. Starosta sa opakovane vyjadril, že mestská časť nemá záujem vodnú plochu ohradiť a vyberať na nej vstupné. Verejné kúpalisko by však napríklad umožnilo nastaviť pravidlá medzi rybármi a kúpajúcimi sa.

Hoci je názoru, že vedenie nad jazero nepatrí, preferuje referendum (ktoré nás bude stáť cca 80-90-tisíc eur) a bude jeho výsledok akceptovať. „Keď väčšina ľudí povie, že to nechce, tak to robiť nebudeme,“ uviedol. Aby bolo referendum úspešné, musí sa na ňom zúčastniť toľko voličov, koľko na posledných komunálnych voľbách (cca 32 percent v roku 2022). Ak by sa väčšina Petržalčanov vyslovila za prekládku, tá by mohla začať na jar budúceho roka a trvala by zhruba rok. Stála by cca 4 milióny eur. Milión by mohla dať Západoslovenská distribučná, mesto, ktorému sa zhodnotia pozemky na Antolskej a mohlo by postaviť aj parkovací dom na Topoľčianskej, by mohlo investovať 1,5 milióna, Petržalka rovnakú sumu.

Na čo je nám systém, ktorému neveríme?

Starosta tvrdí, že vždy, keď sa ocitne na Draždiaku, oslovujú ho ľudia s otázkou, kedy sa preloží vedenie. Na prvom stretnutí v DK Lúky však zaznievali najmä obavy, čo prekládka spôsobí. Hlas o relikte z dôb minulých, ktorý by sme mali dať preč, takmer zanikol.

„Dráty nás chránia, nič iné!“ reagoval jeden z prítomných. „Že mesto vlastní pozemky, to nie je žiadna zábezpeka... Tie káble sú jediné, čo nám zabezpečí, že Draždiak zostane taký, aký je. Vlády sa menia, ale ochranné pásmo zostáva. Preto sa nespolieham ani na územný plán, ale len na vedenie. Nechceme dopadnúť ako v Rovinke.“

Obavy mal aj obyvateľ Šintavskej, ktorý má pod oknami pás územia dnes „chránený“ vedením. „Je ako stvorený na výstavbu, magistrát má s ním teraz len náklady,“ tvrdí a hoci je pozemok v územnom pláne určený pre parky a sadovnícke úpravy, má obavy zo zmeny ÚP.

Starosta vysvetľoval, že „ochranný“ pás negarantuje nikomu nič, keďže okolo sú pozemky, a to aj okolo jazera, kde je možné zmeniť územný plán aj hneď. Keby bola vôľa. Avšak nie je. Presviedčal, že za súčasného vedenia mesta sa už nevýhodné zámeny pozemkov alebo zmeny územného plánu v prospech kamarátov nedejú.
Bolo fascinujúce a zároveň smutné sledovať, ako sa tieto uistenia od niektorých ľudí odrážali. Už neveria politikom, ktorých si sami volia a čakajú od nich len podrazy. Žijú v systéme, v ktorý nemajú dôveru. A prírodu dokážu uchrániť len vysokým napätím nad jazerom.

Existujú však aj Petržalčania, ktorí vedenie nad vodou vidia ako riziko, chápu, že dnes by niečo také nikto nepovolil a má byť presunuté mimo obytnú zónu. A najmä vidia a veria, že miestny úrad robí konkrétne kroky, aby jazero zostalo verejné. Len možno tak nekričia. Referendum ukáže, ktorých bude viac.

(in)