Terasy pri panelákoch sa mali rekonštruovať. S dotačnou schémou mesta to však dopadlo smutne

Zdroj: (in)

Bežné výdavky na rutinnú a štandardnú údržbu pochôdznych terás sú v tohtoročnom mestskom rozpočte v sume 300-tisíc eur. Kapitálové výdavky sú na pochôdznu terasu Jasovská v Petržalke v sume 300-tisíc eur. Dotačná schéma na pochôdzne terasy nemá na rok 2024 vyhradené finančné prostriedky.

Iniciátorom vzniku dotačnej schémy, podľa ktorej malo ísť ročne minimálne 200-tisíc eur na opravy alebo prípravy rekonštrukcií terás, bol niekdajší mestský, aktuálne len petržalský poslanec Milan Vetrák. Pýtali sme sa ho, či sú dotácie zrušené.

„Dotačné pravidlá sú stále platné, ale mesto sa vyhovára, že na dotačnú schému nie sú peniaze. V mestskom zastupiteľstve nie je aktuálne nikto, kto by tlačil na to, aby sa peniaze na rekonštrukciu terás vyčlenili,“ povedal nám a zhrnul genézu osudu dotácií, ktoré zastupiteľstvo schválilo v roku 2017. Najskôr ju na prokuratúre napadol predchádzajúci primátor, takže až po rozhodnutí, že je v poriadku, bolo v roku 2020 vyčlenených prvých 200-tisíc eur. Prišla však pandémia, zmena rozpočtu a už terajšie vedenie mesta položku v rozpočte zrušilo. V roku 2021 bol ďalší pokus. Zo sumy sa však minulo „len“ do 20 000 eur na projektové dokumentácie a statické posudky. „V roku 2022 sa v rozpočte suma vyčlenila a boli aj tri žiadosti o rekonštrukciu terás. Dve v Petržalke (Blagoevova a Lachova), jedna v Ružinove, ale na ucelené rekonštrukcie všetkých troch by bolo potrebných cca 400 000 eur. Navýšenie však magistrát odmietol, hoci roky predtým si dotáciu nevyčerpali,“ hovorí Milan Vetrák a vysvetľuje, že problém nastal aj v tom, že žiadatelia nedokázali v jednom roku aj prijať dotáciu, aj realizovať projekt. „Aj preto som v septembri 2022 presadil v parlamente zmenu zákona, aby prijímateľ dotácie nemusel v jednom roku urobiť všetky tieto úkony.“ Na uvedenie zákona do platnosti však musela každá obec alebo mesto schváliť novelu VZN o dotáciách, čo Bratislava spravila až v marci 2023, takže dotácie zase prepadli. Na roky 2023 a 2024 už mesto nevyčlenilo na dotačnú schému žiadne peniaze, hoci uznesenie stále platí.
Problém tiež je, že väčšina terás je majetkovo nevysporiadaných a dotačná schéma sa dala použiť len na majetkovo vysporiadané terasy, navyše za predpokladu, že vlastník je ochotný prispieť na opravu vo výške aspoň 50 percent.

Zmenia kvôli nim zákon?

Aj Petržalka mala v rokoch 2014-2018 dotačnú schému, z ktorej sa opravovala terasa na Rovniankovej alebo na Mánesovom námestí. Tá už dnes tiež nefunguje, Milan Vetrák tvrdí, že sa pokúša presvedčiť vedenie samosprávy aj poslancov petržalského zastupiteľstva, aby sa VZN o dotáciách doplnilo aj o dotácie na terasy vo výške najmenej 100 000 eur ročne.

Predchádzajúci parlament schválil zákon, podľa ktorého obce a mestá už môžu investovať do cudzieho majetku, ak to považujú za nevyhnutné. Samosprávy teda môžu riešiť havarijné stavy terás, využíva sa to však podľa jeho slov len výnimočne. „Ak by sa však zmenil zákon tak, že pochôdzne terasy by boli označené ako účelové pozemné komunikácie, musela by sa o všetky starať obec alebo mesto. Inak budeme čakať na výsledok súdnych sporov, komu vlastne terasy patria,“ dodáva poslanec. A to môže trvať roky, ktoré nemáme.

Ktorú terasu vlastne plánuje mesto rekonštruovať?

Petržalka sa v interpelácii poslankyni Michaele Ondrejkovič vyjadrila, že magistrát priznáva vlastníctvo k jednej terase v Petržalke, a to na Jasovskej 2 a 4, Milan Vetrák tvrdí, že mesto vlastní dve terasy, a to posledné dva vchody na Blagoevovej a dva vchody na Jasovskej. Na odpoveď z magistrátu, ako to teda vlastne je, sme čakali týždeň, do našej uzávierky neprišla. Aj to, pre ktorú terasu sú vlastne vyhradené kapitálové výdavky v rozpočte pre rok 2024, môžeme len odhadovať.

Zdroj: (in)

​Terasa na Jasovskej 1-3 má hotový projekt komplexnej revitalizácie.

V máji 2021 sme v Petržalských novinách písali o terase na Jasovskej 1-3 ako o vzorovom projekte mesta. Magistrát si na projekt jej komplexnej revitalizácie objednal odborníkov zo Stavebnej fakulty STU. Tí projekt vypracovali bez vyčíslenia nákladov, avšak autori Štúdie zazelenania terás náklady na kompletnú technickú opravu, teda sanáciu do stavu nula, vtedy odhadovali na 600 eur za jeden meter štvorcový. Časť terasy, ktorej sa venovali projektanti STU, má veľkosť 500m2. To by bolo presne tých 300-tisíc eur...
(in)