Chátrajúci Braník v Petržalke: Mesto ho chcelo predať, dopadlo to nakoniec inak

Zdroj: Marián Dekan

Primátor Bratislavy Matúš Vallo verejne sľúbil, že pozemky v centrálnej rozvojovej osi pri električkovej trati v Petržalke nebudú za jeho volebného obdobia predané. Napriek tomu tento rok požiadal magistrát Petržalku o stanovisko k predaju pozemku a budovy Braník na Beňadickej ulici, ktoré patria hlavnému mestu.

Oblasť okolo DK Lúky je dlhodobo zanedbaná. Niekdajšie trhovisko slúži ako kryté parkovisko pre autá, v budove Braníka prespávajú ľudia bez domova, pravidelne sú tam porozhadzované odpadky, predajňa potravín je dlhodobo zatvorená, prístupy na terasu na rozpadajú. S výstavbou pokračovania električkovej trate je však šanca na pozitívnu zmenu aj v tomto priestore. Pozemky aj budovy v blízkosti sa stanú lukratívnejšie. Napriek tomu zvažovalo mesto predaj pozemku a budovy Braník.

V stanovisku k predaju sa však mestská časť vyjadrila nesúhlasne a nielen preto, že mesto tento predaj postavilo na úplne základnom formáte verejnej obchodnej súťaže bez akýchkoľvek podmienok nad rámec najvyššej ceny. Petržalka požiadala o zverenie pozemku a stavby do svojej správy. Považuje to za lepšiu cestu, ako nehnuteľnosť predať.

Petržalka nepredáva, skôr získava

„Hlavné mesto SR Bratislava momentálne nepripravuje predaj predmetných nehnuteľností, teda stavby Braníka a pozemku nachádzajúcom sa pod ním v prospech inej fyzickej alebo právnickej osoby,“ reagoval hovorca magistrátu Peter Bubla, keď sme sa pýtali, či už neplatí sľub primátora, že pozemky v centrálnej rozvojovej osi sa za jeho volebného obdobia predávať nebudú. Tak ako to teda je?

FOTOGALÉRIA (Braník v súčasnosti):

​To, že prišiel z mesta zámer o predaj, nám potvrdil aj starosta Petržalky Ján Hrčka. „Dali sme negatívne stanovisko, napísali magistrátu, že Braník je v zlom stave, ktorý sa môže zhoršovať, ale ak nám ho zveria, budeme sa starať. Minimálne budovu zakonzervujeme, aby sa to nezhoršovalo,“ hovorí starosta. „Takto sme už od magistrátu získali budovu na Znievskej, za 120-tisíc sme opravili strechu, pozatvárali okná, vypratali neporiadok, ľudia bez domova tam už nie sú, poorezávali zeleň, vyčistili priestor okolo... Nemáme pre ňu zatiaľ zámer, ale budova minimálne ďalej nechátra, neznehodnocuje sa a nie je zdrojom ubytovania pre ľudí bez domova. Rovnako si to viem predstaviť s Braníkom. Občas sa objaví nejaká výzva o dotácie, ale keď budovu nemáte v správe, neviete sa do nej zapojiť. Preto by bolo lepšie, keby ju samospráva v správe mala.“ Dodal, že primátor deklaruje, že nejde proti vôli mestských častí, pokiaľ to nie je jeho top záujem. Tak to vraj bolo aj v prípade Braníka. „Mám informáciu, že po stanovisku mestskej časti mesto od predaja ustúpilo,“ uviedol.

​Magistrát zrealizoval niekoľko nákladných projektov. Len fontána na Námestí slobody stála minimálne 4, 8 milióna eur. Predaj mestského majetku sa tak javí ako spôsob, ako zmierniť finančný deficit. „Mesto v minulosti zvažovalo predaj uvedenej nehnuteľnosti, a to predovšetkým z dôvodu, že pravidelne investuje nemalé prostriedky na deratizáciu, dezinsekciu a vypratávanie uvedeného objektu,“ uviedol iný dôvod hovorca magistrátu.
Na rozdiel od mesta Petržalka nehnuteľnosti aj vďaka hospodárskym prebytkom nakupuje. Po areáli ZSE na Ulici Ondreja Štefanka, kupuje aj športovú halu na Draždiaku.

Vízia premeny lokality existuje

Na poslednom mestskom zastupiteľstve koncom októbra navrhol poslanec Jakub Kuruc uznesenie, v ktorom zastupiteľstvo žiada primátora, aby inicioval rokovania s mestskou časťou Petržalka „vo veci ďalšieho využitia bývalej budovy Braník na Beňadickej ulici a postupu pri hľadaní spoločného riešenia za účelom jej možného využitia, prípadne nájdenia riešení s cieľom zlepšiť situáciu v danej lokalite“. Malo by sa tak stať do konca roka 2023. Prílohu tvoril aj dokument Vízia rekonštrukcie DK LÚKY a priľahlého územia z mája 2021. Koncepciu vytvorili Kultúrne zariadenia Petržalky (KZP) pod vedením dnes už bývalej riaditeľky Moniky Korenčiovej. Rekonštrukcia sa mala skladať z troch fáz – rekonštrukcie DK Lúky na Kreatívne centrum kultúry, úpravy verejného priestoru a prestavby budovy Malý Braník. Táto stavba bola kedysi projektovaná pre veľkú reštauráciu, s menšími prevádzkami na úrovni terasy. Podľa koncepcie „v nej môže vzniknúť veľký, variabilný, viacúčelový kultúrno – spoločenský priestor s najmodernejšou technológiou na spôsob nemeckej Stadthalle s kapacitou minimálne 500 a maximálne možno aj 1000 návštevníkov, s reprezentatívnymi konferenčnými miestnosťami, s novou dôstojnou obradnou sieňou a s exkluzívnou reštauráciou na úrovni terás, s využitím terás v letných mesiacoch“.

FOTOGALÉRIA (cez nezabezpečené okno Braníka sme sa v marci 2021 dostali aj dovnútra, odvtedy sa zrejme veľa nezmenilo):

Argumentom pre nutnosť premeny lokality bol podľa autorov dokumentu fakt, že Petržalka sa rozrastá o nové štvrte – Slnečnice či Nesto a „DK Lúky sa tak stane jediným verejným centrom kultúry pre takmer 100-tisíc v okolí ubytovaných občanov hlavného mesta s konečnou električiek pred vchodom“. Na prvom stretnutí pracovnej skupiny k DK Lúky vo februári 2021 informoval vtedajší poslanec Drahan Petrovič prítomných, že „navrhovaný postup a riešenie predbežne prerokoval s primátorom Bratislavy pánom Vallom, ktorý vyslovil kladné stanovisko k príprave takéhoto projektu“.
Starosta Petržalky Ján Hrčka je aktuálne opatrnejší. „Ide o veľké plány za milióny. Ja som taký skromnejší. Radšej to skladám po 10-tisícoch, maximálne 100-tisícoch, ako keď mám 10-miliónový megalomanský nápad a nikdy ho nezrealizujem, pretože zohnať 50-tisíc, aj 500-tisíc je ešte reálne, ale päť miliónov nie,“ konštatoval a koncepciu považuje skôr za víziu, ktorá sa nikdy neuskutoční.

Na ťahu je teraz magistrát. Uvidíme, či je do budovy ochotný investovať, nechá ju ďalej chátrať, alebo ju zverí mestskej časti a dá jej príležitosť, aby tam raz niečo zmysluplné vytvorila.

(in)