Starosta Devína Jozef Paczelt: projekty predchádzajúceho vedenia boli neuvážené

V seriáli rozhovorov so starostami jednotlivých mestských častí pokračujeme aj v tomto vydaní našich novín. Tentoraz sme poskytli priestor Jozefovi Paczeltovi, novému starostovi Devína, ktorý je najmenšou bratislavskou mestskou časťou.

Dôvodom, pre ktorý sa sme sa tak rozhodli, je predovšetkým kritická finančná situácia, do ktorej sa Devín v dôsledku nezvládnutých projektov z uplynulých rokov dostal.

Mestská časť Devín má mnohomiliónové dlžoby a už reálne hrozila aj dražba jej majetku. Ako podľa vášho názoru vôbec mohol nastať takýto stav?

- Začiatky zadlženosti MČ Devín sa tradujú od roku 1996, teda od obdobia, keď bol založený Devín holding, akciová spoločnosť. Bol prijatý program výkupu pozemkov do vlastníctva obce s cieľom prekvalifikovať pôdu, vybudovať inžinierske siete, naprojektovať málopodlažnú výstavbu, zrealizovať ju a následne odpredať. Tento projekt nebol od začiatku finančne pokrytý, nebol vypracovaný ani zodpovedajúci časový harmonogram. Do tohto projektu šla obec prostredníctvom akciovej spoločnosti Devín holding veľmi neuvážene, s naivným podnikateľským zámerom, ktorý bol od samého začiatku predurčený na neúspech. Žiaľ, jedna dražba už bola a bývalé vedenie mestskej časti proti nej nič nenamietalo.

Ako sa momentálne vyvíja situácia? Črtá sa nejaká dohoda s veriteľmi?

- Áno, v súčasnosti sa veľmi intenzívne rokuje s potenciálnym investorom na úrovni mestskej časti, ako aj na úrovni mesta. Jedným z hmatateľných výsledkov je aj oddialenie nutnosti podania žiadosti o uvalenie nútenej správy.

Máte konkrétnu predstavu, ako vyviesť Devín zo súčasnej krízy? Aké konkrétne kroky a opatrenia v tomto smere hodláte podniknúť?

- Jedinou možnosťou je pokračovanie už začatej výstavby, ale teraz už s reálnym finančným potenciálom a na základe reálneho podnikateľského zámeru. Finančný rozdiel medzi hodnotou nehnuteľností, ktoré sú predmetom výstavby, a výškou dlhu musíme riešiť na úrovni mesta.

Devínu by v súčasnosti mohli pomôcť aj veľkí investori. Rokujete s nejakými?

- Nateraz by nebolo vhodné v záujme úspešného dokončenia rokovaní menovať akéhokoľvek investora.

Je za súčasnej situácie možné hovoriť aj o nejakých rozvojových aktivitách na území Devína? Ak áno, ktoré z nich sú podľa vás reálne?

- Samozrejme, život v mestskej časti Devín sa nemôže zastaviť a jeho obyvatelia nenesú a ani nemôžu niesť následky neuváženého konania predchádzajúceho vedenia. Chystá sa kompletná rekonštrukcia Devínskeho námestia a Kremeľskej ulice. To sú v súčasnosti okrem oddlženia Devína naše hlavné ciele.

Mohli by ste o spomenutých dvoch rekonštrukciách uviesť aspoň niekoľko podrobností, napríklad termíny, v ktorých sa majú realizovať?

- Rekonštrukcia Devínskeho námestia by sa mala začať realizovať hneď, ako sa zlepší počasie, teda už v najbližšom čase. S ňou bude súvisieť aj určité skrášlenie kultúrneho domu, ktorý v sebe nesie prvky socialistického realizmu. Dokončenie Kremeľskej ulice nie je priamo v kompetencii mestskej časti, pretože finančné prostriedky na rekonštrukciu prichádzajú z mesta. Chcem vyjadriť presvedčenie, že táto rekonštrukcia bude zrealizovaná ešte v tomto roku, už aj s ohľadom na to, že prvá a tretia etapa je už za nami a ostáva dokončiť len druhú, strednú etapu. V prípade, že k rekonštrukcii druhej etapy Kremeľskej ulice nedôjde v čo najkratšom čase, zničí sa zvršok už zrekonštruovanej prvej a tretej etapy. Tým by sme prišli o množstvo finančných prostriedkov.

Čo konkrétne by ste chceli v živote mestskej časti zlepšiť počas svojho štvorročného funkčného obdobia?

- Základným cieľom je racionalizácia chodu mestskej časti Devín, miestnym úradom počnúc a končiac trebárs údržbou verejnej zelene. Primárnou motiváciou je snaha docieliť znovuoživenie niekdajšej slávy tejto prekrásnej mestskej časti. Prvým hmatateľným výsledkom je organizácia troch celoslovenských podujatí i so zahraničnou účasťou na sútoku riek Dunaj a Morava. Budú to Keltské slávnosti, Staroslovanské dni za účasti zahraničných Slovákov a 24-hodinový hudobný festival.

Aké sú vaše predstavy o spolupráci s vedením hlavného mesta?

- Predstavy sú idealistické a pevne verím, že taká bude aj realita. Momentálne sa vzájomne spoznávame a musím skonštatovať, že prvotné dojmy zatiaľ napĺňajú naše predstavy.

Mohli by ste byť konkrétnejší?

- Myslím si, že táto spolupráca by v prvom rade mala byť zameraná na oddlženie Devína. Viem, že je to kruté, ale vyzerá to tak, že nepriaznivý stav budú musieť pomôcť riešiť tí, ktorí žiadne škody nezapríčinili.

Máte napríklad nejaké konkrétne predstavy o zlepšení spojenia Devína s centrom Bratislavy prostriedkami mestskej hromadnej dopravy?

- Nepovažujem úroveň spojenia Devína s centrom za kritickú. Autobusy nebývajú preplnené a myslím si, že situácia je optimálna.

Devín pravidelne sužujú povodne, vlani bol zatopený dvakrát. Máte nejakú predstavu, ako by sa dal tento problém eliminovať?

- Žiaľ, tento kritický problém a jeho riešenie nie je v silách mestskej časti Devín. To problém sa dá riešiť len systémovým opatrením na úrovni mesta. Podľa mojich informácií v marci tohto roku Slovenský hydrometeorologický ústav definitívne určí výšku hladiny 100-ročnej vody. Na základe týchto údajov budú vypracované štúdie protipovodňových opatrení hlavného mesta SR Bratislava.

Máte nejaký projekt na zveľadenie Slovanského nábrežia, o ktorom hovoril už váš predchodca?

- Áno, ale tento projekt bude možné zrealizovať až po zdefinitívnení protipovodňových opatrení. Chystá sa rekonštrukcia jestvujúceho amfiteátra, ktorého torzo v dnes slúži ako skrýša pre rôznych bezdomovcov, narkomanov a iných asociálov. Kedy to bude, je v tejto chvíli ešte predčasné hovoriť.

Zhováral sa Juraj Handzo