Starosta Vladimír Mráz: Devínska Nová Ves je hádam najperspektívnejším územím

V našej sérii rozhovorov so starostami bratislavských mestských častí pokračujeme aj v prvom tohtoročnom vydaní našich novín. Na rade je Vladimír Mráz, starosta Devínskej Novej Vsi, mestskej časti, ktorú vďaka prítomnosti strategického zahraničného investora čaká nebývalý rozvoj.

Ako sa v živote Devínskej Novej Vsi prejavuje prítomnosť takého hospodárskeho obra, akým je spoločnosť Volkswagen Slovakia?

- Spoločnosť Volkswagen Slovakia má pre Devínsku Novú Ves význam najmä v troch oblastiach. Je najväčším zdrojom príjmov pre mestskú časť v oblasti daní, ďalej je to oblasť vytvárania pracovných príležitostí a napokon je to skutočnosť, že táto spoločnosť priťahuje na územie mestskej časti ďalších investorov. Pokiaľ ide o dane, Volkswagen vytvára až tri štvrtiny príjmov mestskej časti, ktoré sú garantované touto značkou, teda nehrozí nesolventnosť a neplatenie daní. Pokiaľ ide o zamestnanosť, Volkswagen vytvára takmer 10-tisíc pracovných príležitostí, čím prispeva k tomu, že nezamestnanosť v tomto regióne je najnižšia v celej Slovenskej republike a nedosahuje ani štyri percentá. Pokiaľ ide o tretiu oblasť, ktorú som spomenul, Volkswagen prispieva k vytvoreniu priemyselného parku v priamom dotyku na areál tejto spoločnosti. Už dnes je tam situovaných viacero investorov, konkrétne skupina podnikov DaK Küster, ktorá dnes zamestnáva viac ako 500 ľudí.

Vypracované urbanistické štúdie svedčia o tom, že práve prítomnosť Volkswagenu zohráva a ešte len zohrá kľúčovú úlohu v rozvoji Devínskej Novej Vsi a priľahlého okolia...

- Spolu s Volkswagenom a hlavným mestom sme spracovali viaceré urbanistické štúdie - jednu v roku 1998, dve v roku 2000, naposledy v roku 2001. Budú slúžiť ako podklad na nový územný plán Bratislavy v jeho hádam najperspektívnejšom území. Tieto štúdie riešia nový rozvoj území z pohľadu ich funkčného využitia pre výrobu, priemysel, vedecko-technické parky, rozvoj občianskej vybavenosti, bývania, a samozrejme, s tým súvisiacich infraštruktúr v oblasti dopravy a zásobovania médiami. V týchto štúdiách sa rieši územie s rozlohou vyše 230 hektárov s možnosťami vytvorenia nových bytových jednotiek, ktorých má byť zhruba 3000, umiestnenia občianskej vybavenosti, ako sú supermarkety a chýbajúce služby, ale aj rozvoja stredného a vysokého školstva, zdravotníctva a ďalších rezortov. Tieto štúdie, samozrejme, rešpektujú pri takomto veľkom rozvoji výroby a priemyslu negatívne dosahy týchto aktivít na životné prostredie.

Devínska Nová Ves bola kedysi samostatnou obcou, za socializmu boli vyprojektované sídliská, ktoré ju čiastočne premenili na ďalšiu nocľaháreň a satelit Bratislavy. Ako sa táto skutočnosť premieta do jej života dnes?

- Myslím si, že tento násilný zásah do charakteru sídla, keď sa zmiešal vidiecky charakter bývania so sídliskovým typom, sme sa počas uplynulých dvanástich rokov snažili riešiť - humanizáciou prostredia, revitalizáciou a obnovou pôvodných vidieckych prvkov a aplikáciou ich regulatív a limitov do novobudovanej bytovej výstavby. Veľkú pozornosť venujeme ochrane a udržaniu prírodných daností tejto lokality Devínskej Kobyly, Sandbergu a aluviálneho územia rieky Moravy.

Ako ste uviedli v ankete našich novín, medzi vašimi prvoradými úlohami je dobudovanie Domu sociálnych služieb a starostlivosti s denným stacionárom pre prestarnutých občanov. Aké ďalšie priority v oblasti výstavby čakajú vašu mestskú časť v nasledujúcom období?

- V oblasti výstavby by sme radi dokončili rozostavaný objekt kultúrno-spoločenského centra - takzvaného Chorvátskeho múzea, vybudovali centrálne pešie zóny a v neposlednom rade zrealizovali prepojenie pre peších a cyklistov medzi slovenskou a rakúskou stranou v oblasti marcheggských mostov. Posledne menovaný cieľ umožní zároveň rozvoj hospodárskej spolupráce v oblasti podnikania a cestovného ruchu medzi Dolným Rakúskom a primoravskými obcami na slovenskej strane.

Poloha Devínskej Novej Vsi a priradenie funkcie sídliskovej „nocľahárne,“ ku ktorému došlo za bývalého režimu, dnes spôsobujú, že naliehavým problémom je najmä jej dopravné spojenie s centrom Bratislavy a inými mestskými časťami. Aké sú vaše predstavy riešenia tohto problému?

- V súčasnosti je možné kolaps v doprave a v prepojení sídla s Bratislavou riešiť kombináciou nasledujúcich krokov: predovšetkým treba riešiť súčasný krízový stav posilnením mestskej hromadnej dopravy v ranných špičkách v smere do Bratislavy a v popoludňajších hodinách pri doprave späť. Na tomto sa chce mestská časť spolupodieľať zapojením zmluvnej dopravy zabezpečujúcej prepravu pracovníkov Volkswagenu v ranných hodinách. Recipročne budeme žiadať od hlavného mesta posilnenie týchto dopravných výkonov v popoludňajších špičkách v smere do Devínskej Novej Vsi. Zlepšeniu dopravy pomôže aj rekonštrukcia stavby s názvom Preložka ulice Mlynská, ktorá umožní zapojiť do prepravného výkonu aj linku číslo 92. Napokon je to aj rekonštrukcia Kremeľskej ulice v Devíne,v súvislosti s ktorou uvažujeme o predĺžení linky číslo 29 do Devínskej Novej Vsi.

Vlaňajšie augustové povodne ukázali, že Devínska Nová Ves patrí medzi zóny, ktoré veľká voda ohrozuje najviac. Čo chcete v tomto smere urobiť?

- Spracovávame takzvanú protipovodňovú mapu, v rámci ktorej bude vytypovaných zhruba šesť najpostihnutejších lokalít, ktoré sú neustále ohrozované veľkou vodou. V spolupráci s hlavným mestom a štátnym podnikom Vodohospodársky podnik, závod Povodie Dunaja, chceme realizovať na týchto vytypovaných úsekoch mobilné protipovodňové opatrenia.

Doteraz sme hovorili najmä o projektoch, výstavbe a doprave. Aké sú vaše ďalšie priority v nasledujúcom období?

- Predovšetkým je to vytvorenie koncepcie využitia predškolských a školských zariadení ako preneseného výkonu štátnej správy, rozvoj a obnova plôch určených pre aktivity súvisiace s voľným časom, najmä pokiaľ ide o oblasť športu a záujmových združení občanov. Samozrejme, medzi priority patrí aj ochrana životného prostredia a budovanie novej zelene.

Ktoré významnejšie zámery a projekty mestskej časti by ste ešte považovali za potrebné spomenúť?

- Osobne si myslím, že v každom prípade je potrebné spomenúť projekt, do ktorého vstúpi aj hlavné mesto a ústredné orgány štátnej správy. Ide o cestné prepojenie Viedeň - Marchegg - Devínska Nová Ves - diaľnica D2 smerom na Bratislavu a Brno. Tento významný projekt vytvorí nový rozmer rozvoja medzinárodných, najmä rakúsko-slovenských vzťahov, s tým, že jeho realizácia priamo súvisí so vstupom Slovenska do Európskej únie.

Zhováral sa Juraj Handzo