Starosta Vladimír Bajan: Podarilo sa nám mnohé, máme predstavy, čo robiť ďalej

V Petržalke sa má realizovať viacero ambicióznych projektov - spomeňme výstavbu veľkého športového komplexu, aquaparku či polyfunkčných budov v blízkosti Sadu Janka Kráľa. Zdá sa však, že ostávajú zatiaľ iba na papieri…

- Pravdou je, že v Petržalke sa má realizovať viacero zaujímavých projektov. Nielen tie, ktoré ste spomenuli, ale aj niektoré ďalšie - napr. polyfunkčné centrum v priestore medzi budúcim Mostom Košická a Starým mostom a iné. Nie je však pravdou, že by ostávali iba na papieri. Každý, kto vie, čo znamená realizovať nejakú investíciu, tuší, čo všetko treba preskákať pri investícii takých rozmerov, akým je napríklad kultúrno-spoločensko-športový komplex s nákladmi niekoľko miliárd korún. Ako ma informoval investor tohto komplexu, pripravujú sa projekty pre podanie stavebného povolenia tak, aby prvá investícia - olympijský bazén - sa začala stavať už začiatkom roka 2003. Podobne sa vyjadril i investor Aquaparku - po skompletizovaní modelu financovania (ide o cca 800 miliónov Sk) plánujú začať stavať v priebehu prvého kvartálu 2003.

Veľa Petržalčanov dochádza za prácou na ľavý breh Dunaja a zažíva stres s dopravou. Zdá sa vám schodnejšie vytváranie nových pracovných príležitostí v Petržalke, alebo východisko vidíte skôr v nových dopravných stavbách a dopravných prostriedkoch?

- Vytváranie nových pracovných miest je podľa mňa cestou, ktorou treba ísť. A aj ideme, začínajú tu postupne pôsobiť nové firmy a spoločnosti, ktoré ponúkajú aj nové pracovné príležitosti. Verím, že je to len začiatok. No pravdou je i skutočnosť, že cestujú nielen pracujúci, ale i študenti. Stredných i vysokých škôl je u nás menej, ako je potreba. Aj tu sa blýska na lepšie časy. V budúcom roku by sa mala dokončiť budova City University. Záujem mať v Petržalke sídlo prejavila i novokonštituovaná zdravotnícka univerzita. No a v neposlednom rade môžeme hovoriť aj o zlepšení situácie v cestovaní za zábavou či nákupmi - tu pomohlo vybudovanie obchodných a spoločenských centier, kde Petržalčania môžu nájsť to, za čím dosiaľ cestovali cez Dunaj. A napokon aj tie ponúkajú nové pracovné príležitosti.

Problémy s dopravou sa netýkajú len cestovania za prácou, ale napríklad aj parkovania. Ako chcete riešiť nedostatok parkovacích miest v Petržalke?

- Problém statickej dopravy, t. j. problém parkovania, je jedným z najvypuklejších nielen našej mestskej časti. V čase výstavby Petržalky jej tvorcovia ani netušili, čo sa udeje s automobilizmom u nás. Veď mať takmer v každej rodine auto, niekde i dve a ešte jedno firemné bolo na tú dobu nemysliteľné. Dnes je to však skutočnosť. Je nevyhnutné intenzívnejšie budovať parkovacie domy tam, kde sa to dá - vývoj v tejto oblasti sa nezastaví na súčasnom stave. Druhou stránkou tejto mince je však nielen záujem, ale i protesty obyvateľov proti ich výstavbe v niektorých konkrétnych lokalitách. Mojou snahou bude pravdepodobne vypísať súťaž, týkajúcu sa možností výstavby takýchto objektov, avšak cenovo prijateľných, a pritom presviedčať spoluobčanov. Budeme musieť nájsť kompromisné riešenie.

Ako ste sa svojho času vyjadrili, v Petržalke žije niekoľko desiatok tisíc mladých ľudí, ktorí potrebujú vlastnú strechu nad hlavou, no bytov niet. Ako sa podľa vás dá táto situácia riešiť?

- Bytovú otázku nie je možné riešiť úzko v hraniciach Petržalky. Občania sú pomerne citliví na „zahusťovanie“ aj bytovými domami a ja sa s nimi stotožňujem. Skôr si myslím, že je najvyšší čas rozmýšľať, akým smerom sa bude rozvíjať Bratislava ako celok, ako hlavné mesto, a pokúsiť sa týmto smerom postupne budovať infraštruktúru a zázemie. Chce to spoluprácu všetkých zainteresovaných, určite však v čo najbližšom možnom období. Pevne verím, že v budúcom mestskom zastupiteľstve a budúcom primátorovi Bratislavy nájdeme aj my starostovia v riešení tejto problematiky dobrého partnera. Našou prvoradou úlohou je zlepšiť kvalitu bývania súčasných Petržalčanov - opravami domov, zatepľovaním, budovaním infraštruktúry, celkovou humanizáciou. To však neznamená, že problematika výstavby nových bytov (ja osobne prefereujem výstavbu nájomných bytov) nie je vecou okamžiku. Netreba však zabúdať na hroziaci sociálny rozmer v oblasti bývania. Veď keď sa do Petržalky pred 25 rokmi nasťahovalo približne 43-tisíc rodín z celého Slovenska, tak ak sa v každej z nich narodilo čo len jedno dieťa, môžeme teraz hovoriť o 20-tisíc potenciálnych žiadateľoch o byt. V hraniciach Petržalky to nie je možné riešiť. Tu musí pomôcť štát, veď napokon to bol on, kto umožnil výstavbu podobného typu.

Čo sa vám za uplynulé roky vo funkcii starostu podarilo a čo nie? Na aké priority by ste sa sústredili, ak by ste boli opätovne zvolený do tejto funkcie?

- Som rád, že som mal šťastie na dobrých poslancov i spolupracovníkov, ktorí mi pomohli realizovať väčšinu tých predstáv, s ktorými som išiel do volieb pred štyrmi rokmi. Veď kto by si nevšimol sprístupnenie kvalitných služieb pre  Petržalčanov v novopostavených centrách ako Carrefour, Tesco či Aupark. Ďalej sa podarilo humanizovať tvár Petržalky v starostlivosti o zeleň, o obytné dvory, rozbieha sa bytová výstavba, i keď zatiaľ predovšetkým v segmente bytov v osobnom vlastníctve. Ak všetko pôjde dobre ďalej, dobuduje sa v najbližšom období i sieť cirkevných stavieb, rozbieha sa i výstavba športových komplexov. Možno byť spokojný i so sociálnou oblasťou a vzťahmi k starším spoluobčanom, kde mestská časť vynaložila viac ako 35 miliónov korún. Bolo toho viac, často sú to záležitosti menších rozmerov, ktoré sa týkajú konkrétnej komunity či lokality, ale na druhej strane treba povedať, že sme mohli v niektorých prípadoch urobiť aj viac. O to viac musíme klásť dôraz na nasledujúce roky. Máme konkrétne plány v oblasti nových činností, ktoré štát zveril samospráve - v školstve, sociálnych veciach, zdravotníctve či cestnom hospodárstve. Verím, že začiatku realizácie sa dočká Petržalské korzo, nájomné byty, revitalizácia Veľkého Draždiaka atď. Samozrejmosťou je pre nás „naháňanie“ investorov v oblasti projektov pre voľný čas, oddych a zábavu.

Aké sú vaše zámery s Tyršovým nábrežím na pravom brehu Dunaja?

- Tyršovo nábrežie podľa môjho názoru nemôže ostať také, aké je teraz. Veď je to súčasť celého Sadu Janka Kráľa. Porovnajme si stav v Sade, o ktorý sa stará mestská časť, a na Tyršovom nábreží, ktoré nám nie je zverené. Verím, že i toto sa v budúcom roku zmení, vieme sa o to územie postarať. V spolupráci s riaditeľom divadla Aréna Jurajom Kukurom, ako i predsedom Bratislavského samosprávneho kraja Ľubom Romanom chceme predstúpiť pred verejnosť s komplexnou predstavou o úprave a využití tohto nábrežia tak, aby sa stalo postupne petržalskou promenádou.

Ako hodnotíte skutočnosť, že na funkciu primátora prvý raz v histórii kandiduje aj jeden zo starostov - starosta Starého Mesta Andrej Ďurkovský?

- Každý o mne vie, že som skôr praktik ako teoretik, aj preto sa viac zaujímam o komunálnu a regionálnu politiku. Už viackrát som sa na túto tému vyjadril a aj medzi súčasnými starostami sme dlho diskutovali o tom, že by pre Bratislavu bolo dobré, keby kandidoval niekto z nás - komunálnych politikov s mnohoročnými skúsenosťami. Takí starostovia ako Ďurkovský či Frimmel majú veľa za sebou a určite majú čo Bratislavčanom povedať a ponúknuť. Kandidatúra pána Ďurkovského bude zaujímavou konfrontáciou jeho skúseností z realizácie obnovy Starého Mesta a očakávaní Bratislavčanov ako voličov o rozvoji mesta ako celku, ako aj jeho jednotlivých častí, Petržalku nevynímajúc.

Zhováral sa Juraj Handzo