Poslanci kolektívnu vinu odmietajú

V ohlase na uvedený článok poukazujem len na tú jeho časť, ktorá vypovedá, že: „Zodpovední sú aj poslanci MsZ, ktorí nedôsledne kontrolovali nakladanie s mestskými financiami a napokon schválili aj pochybný zápočet pohľadávky mesta voči Slovenskej kreditnej banke, a. s. (SKB).“

Takýto výklad je totiž omyl. Poslancom ani komisii finančnej stratégie mestského zastupiteľstva, či už zo zákona, štatútu hl. m. SR Bratislavy ani z ďalších doplňujúcich organizačných noriem na činnosť poslancov a spomenutej komisie nevyplýva rozhodovať o realizácii finančných úložiek v rámci bánk na území Slovenska.

Pritom pripúšťam, že niekde v právnom a k nemu nadväznom systéme môže byť chybou, keď na zasadnutiach zastupiteľstva v súlade so zákonom napríklad rozhodujeme o tom, či predáme pozemok s výmerou 12 m2 za 1500 Sk/m2 alebo za 2000 Sk/m2, ale takisto v súlade so zákonom nerozhodujeme, v ktorej banke uložiť 370 miliónov korún. Kompetencia, kde realizovať konkrétne finančné úložky do bánk, v podmienkach orgánov samosprávy predpokladá, že má postačovať rutinné rozhodovanie na úrovni vedenia mesta a odborných pracovníkov magistrátu, resp. aj s možným využívaním expertíznych stanovísk. Dokonca na území Slovenska, s ohľadom na vývoj a zánik bánk, podľa môjho názoru vedia neproblémovo rozhodnúť o vhodnosti finančnej úložky do banky aj neodborníci. Pokiaľ podľa uvedeného článku išlo o rozhodovanie poslancov o pochybnom zápočte pohľadávky mesta voči SKB, takéto rozhodnutie už v zmysle štatútu možno pripustiť (aj nie), že podliehalo schváleniu mestským zastupiteľstvom. K schváleniu došlo, ale nie zo schválenia k zavineniu na stav, ktorý trvá. K vyjadreniu podľa predchádzajúcej vety citujem v skrátenej úprave podstatu výrokov pána primátora, ktoré odzneli pred hlasovaním o návrhu uznesenia na mimoriadnom zasadnutí MsZ, 16. 5. 2000: „Vstúpili sme do rokovania s firmami, ktorým SKB poskytla úvery. Podarilo sa nám s nimi dospieť k dohode. Transakcia by sa urobila za predpokladu súhlasu zastupiteľstva tak, že by sa započítali úložky a úver v pomere 1:1, s úročením 8 percent a s lehotou splatnosti rok 2002. Ručenie uvažovaných firiem je bankou preverené. Tie sa prevezmú v prospech mesta tak, ako príslušná firma ručila voči SKB. Takto bude poistená úspešnosť našej transakcie. Úvery uvažovaných firiem nie sú klasifikované, sú bonitné.“

Na základe týchto, nazvime to z pohľadu primátora, nepochybných argumentov, z 55 poslancov hlasovalo 51 za prijatie uznesenia v znení, ktoré zodpovedalo citovaným výrokom pána primátora. Neprijať zodpovedajúce uznesenie by znamenalo, vzhľadom na vyslovené garancie zo strany primátora, neriešiť vôbec kauzu v uvedenom kritickom období, resp. na jej riešenie vytvoriť chaotické prostredie.