Šéf katedry STU Tibor Schlosser: Električka cez Pribinovú je najlepší variant

11.11.2019

Zdroj: Archív T. S.

Páčil sa vám článok?

Rozprávali sme sa s odborníkom na dopravné inžinierstvo a mestské komunikácie, so šéfom Katedry dopravných stavieb Slovenskej technickej univerzity v Bratislave s docentom Ing. Tiborom Schlosserom, CSc. Aký je jeho názor na električku pred novou budovou SND?

Primátor predstavil trasovanie novej električky, ktorá pôjde po Pribinovej ulici popred budovu SND, cez Košickú ulicu a Miletičovu ul. Je to najlepšia možnosť trate električky v tomto území?

Ako Katedra dopravných stavieb sme od februára tohto roka spolupracovali s mestom a riešili sme viaceré varianty tohto územia. Predpokladám, že na internete bude čoskoro naša štúdia, kde zistíte, čo všetko sme v tejto súvislosti preverovali. Na vašu otázku odpoviem  jednoducho, že nové trasovanie električky po Pribinovej a Košickej, čo predstavil primátor Matúš Vallo, je optimálny variant vedenia električkovej trate. 

Prečo je to najlepší variant?

Električková doprava je koľajová doprava. V územnom pláne mesta je zadefinované, že nosným systémom mestskej hromadnej dopravy je koľajová doprava. Tá sa skladá zo železničnej, električkovej, nadzemnej alebo podzemnej nekonvenčnej dopravy. Bratislava má električkovú dopravu ako nosný systém MHD. Ten prevezme v rámci jej charakteru dopravy viac cestujúcich a pre urbanizované územie je veľmi dôležité, aby čo najviac ľudí na tej trase, kde vedieme túto električkovú trasu, vystúpilo a nastúpilo čo najviac cestujúcich. Odpoveďou výstupu a nástupu ľudí je atraktivita územia. Keď sme porovnávali viacero variantov, tak najatraktívnejšie územie cestujúcich je Pribinova ulica.

Z hľadiska čoho atraktívne?

Z hľadiska toho, že tam ľudia vystupujú, nastupujú. Obyvateľov zaujíma cieľ alebo zdroj ich cesty. Majú tam záujem pracovať, bývať. Ďalej sú to služby a zábava. Počas celého dňa tam ľudia prichádzajú a odchádzajú. Využívajú toto územie aktívne. 

Objavili sa aj názory, ktoré preferovali vedenie električkovej trate cez Landererovu ulicu. Prečo tento variant nie je lepší ako Pribinova? Problém je v technických parametroch či vo financiách?

Charakter mesta je definovaný v územnom pláne. Je definovaný radiálno-okružným systémom. Existujú mestské okruhy, ktoré slúžia na prerozdelenie dopravy. A radiály sú na to, aby ráno privádzali dopravu a popoludní ju z mesta vylučovali von. Pribinova ulica ako taká nemá charakter ani vnútorného mestského okruhu a ani radiály. Kým prvý mestský okruh máme v tomto dotyku nového centra na Dostojevského rade a Karadžičovej ulici, jedna z nosných radiál je Landererova ulica. V predĺžení pokračuje na Prístavnú ulicu. Na jej konci behom jedného, maximálne dvoch rokov pribudne rýchlostná cesta R7. To znamená, že z juhu Slovenska nám po tejto radiále budú prichádzať ľudia využívajúci iný druh dopravy priamo do centra mesta. Ak do toho vložíme nosný systém, ktorý je horizontálne segregovaný, to znamená, že nie vertikálne nad zemou alebo pod zemou, táto električková doprava na seba v pozitívnom význame naťahuje cestujúcich. Ale tí majú len vtedy záujem cestovať touto trasou, ak táto cesta verejnou dopravou je rýchla a bezkolízna. Na Landererovej ulici práve dochádza k tomu, že po technickej stránke je tam veľa oblúkov, veľa svetelne riadených križovatiek. Tým, že je to radiála v dotyku s mestským okruhom, nemôže zaviesť absolútnu preferenciu pre električkovú dopravu. Navyše, keď sme robili dopravný model, preukázalo sa, že atraktivita Landererovej ulice, aj keď sme započítali všetky zóny nových aktivít vežiakov v jej okolí, ktoré len vzniknú, neprinesie efekt, že ľudia začnú na nej vystupovať a nastupovať. To znamená, že aj objemy prepravy cestujúcich sú oveľa nižšie ako na Pribinovej ulici. 

Zdroj: ms

Hlavná architektka sa nechala počuť, že sa jej nepáči, aby električková trasa viedla po Pribinovej ulici. Čo hovoríte na jej výhrady?

Pani hlavná architektka má svoju úlohu, ktorá vychádza zo zákona o Bratislave. Nech sa páči, nech sa vyjadruje a nech argumentačným spôsobom merateľnými veličinami porovná variant Pribinovej a Landererovej ulice. Viac k tomu nemám čo dodať. 

Mnohí sa obávajú, že keď pôjde električka pred novou budovou SND, bude jej hluk narúšať predstavenie. Ako to je?

Predpokladám a mám informácie, že vedenie mesta dalo vypracovať hlukovú a vibračnú štúdiu a výsledky sú k dispozícii. Výstupy, ktoré som dostal, deklarujú, že najmenší hluk ako aj vibrácie sú, ak električka pôjde po Pribinovej ulici.

Je bežné aj v iných metropolách, aby električková trať išla pred divadlom?

Objektívne môžeme porovnávať stovky miest na celom svete, kde sú rôzne funkcie. Veľmi atraktívne funkcie sú práve tie, ktoré vyjadrujú sociálne zázemie spoločnosti, ktorá má atraktivitu vyjadrenú takými funkciami, ako je národné divadlo alebo múzeá či veľké spoločenské priestory. Ak chcem byť objektívny, musím povedať, že v týchto mestách nie je električka pri takýchto atraktivitách a je zase množstvo miest, kde električka je. To je moja odpoveď. Ak chceme niečo robiť, objektívne musíme prezentovať jednu a aj druhú stranu. 

Nie je aj možnosť, že trasa zostane zachovaná na Pribinovej, no námestie zostane nedotknuté a zástavka električiek bude pod zemou?

Treba osloviť autorov pôvodného divadla. Rozprávali sme rovnako s pánom architektom Bauerom (jedným z troch architektov nového divadla) a pozeráte sa na jeho nákresy. Aj tento variant by bol podľa jeho názoru a kresieb možný. Len otázkou opäť je, koľko to bude stáť. Takáto možnosť sa tiež študovala, je k dispozícii. Mesto sa musí rozhodnúť, ako zadá podmienky, keď sa začnú prípravné práce rozbiehať. Či umožní v investičnom zámere riešiť viaceré varianty Pribinovej ulice. Určite mesto toto podľa mňa aj zadá. 

Pripravujete pre mesto celý projekt trasovania električkovej trate po Pribinovej. Odkedy sa dá reálne budovať nová trať?

Celý proces až k realizácií je definovaný v stavebnom zákone. Musíme prejsť viacerými stupňami projektovej dokumentácie. Predpokladám, že z pohľadu mesta ide o investičný zámer, ktorý je preštudovaný po technickej stránke a stránke dopravného plánovania. Termín závisí samozrejme aj od sily investora (v našom prípade mesta Bratislava), odkiaľ na to bude čerpať peniaze a podľa toho sa musíme prispôsobiť. Predpokladám, že tento projekt je tak zaujímavým, že bude mať podporu aj na ministerstve dopravy cez európske fondy a tým pádom sa bude musieť vypracovať štúdia realizovateľnosti. Budeme musieť pristúpiť k zhodnoteniu životného prostredia, čiže vypracovať dokument pre EIA. A hneď aj vypracovať  dokumentáciu na územné a stavebné povolenie, nasledovať bude verejná súťaž na dodávateľa a môže sa nová trať začať realizovať. 

Horizont teda vidíte v akom období?

Bol som osobne pri tom, keď sme realizovali električku do Petržalky. Bol som určitú dobu hlavným inžinierom stavby a môžem vám povedať, že ak sú podklady pripravené a projektová dokumentácia je k dispozícii, ide to rýchlo. Napríklad rozhodnutie pre električku do Petržalky sme z Bruselu dostali v priebehu štyroch mesiacov. Urobili sme projektovú dokumentáciu a potom sme za rok a pol začali realizovať novú trať. Čo sa týka novej trate po Pribinovej ulici, máme tak rozpracované podklady, že  prípravu vieme do jedného roka zvládnuť. To je môj optimistický názor.   

Na základe faktov ste vypracovali pre mesto najlepší variant a tým je Pribinova. Ovplyvňoval vás alebo pokúšal sa vás ovplyvňovať pri konečnom rozhodnutí nejaký developer?

Nech sa páči, prečítajte si môj životopis. Celý život som bol odborníkom. Rôzne strany si ma chceli privlastniť. Nikomu sa to nepodarilo. Keby som sa priklonil k nejakej developerskej aktivite, tak by som odborne neprežil. 

(lb) 

Páčil sa vám článok?