Napísali ste nám 08/1998

Som 75-ročná dôchodkyňa - Prešpuráčka. Mojím tajným želaním je, aby Bratislava sa znovu stala tým, čím bola v minulosti - malým veľkomestom, do ktorého radi zašli na výlet ľudia z Viedne, Budapešti ale aj Prahy.

Počas posledných rokov, keď možno obdivovať rýchlu obnovu historického centra hlavne korza, si získal moju dôveru starosta Ďurkovský. Dúfam, že s ľuďmi ako je on, sa časom podarí obnoviť zašlú slávu môjho rodného mesta. Očarilo ma vynovené korzo, aj domy na námestí pred Starou radnicou. Vnuk mi povedal, že sa stavajú podzemné garáže na mieste, kde bola záhrada za františkánskym kostolom. Vraj sa tam plánuje aj jej rekonštrukcia. Bolo by kúzelné, keby sa ju skutočne podarilo obnoviť.

S netrpezlivosťou očakávam otvorenie Starej tržnice, kde ženičky predávali rozličné dobroty a vôkol ktorej sa neraz šírila vôňa čerstvo upečených kačíc. Som rada, že sa konečne začalo aj s opravou hotela Carlton. Nejedno popoludnie som strávila v zimnej záhrade, kaviarni spolu so známymi, keď sme v tam ukončievali prechádzku po korze. Dúfam, že aj v budúcom období budú vo vedení mesta ľudia, ako je pán Ďurkovský, ktorí nielen slovami, ale aj činmi dokážu lojalitu k mestu, ktoré zo srdca ľúbim.

Helena Jassingerová, Staré Mesto
LIST ČITATEĽA

~ ~ ~
Nedávno som mal otrasný zážitok. Ako obvykle som sa zastavil na kávu v Edusche na Hlavnom námestí. Eduschovský bodyguard práve vyhadzoval z predajne žobráka. Zrejme tam žobral a obťažoval hostí. Bodyguard vystrčil žobráka z dverí a brutálne ho zrazil na chodník. Úbožiak si pádom rozbil hlavu, krvácal a ostal ležať. Všetci, ktorí sme boli svedkami, sme boli zhrození touto surovosťou. „Prečo ste to urobili? Správate sa ako zviera. Aspoň mu pomôžte, veď vidíte, že leží a krváca.“ Bodyguard úbožiakovi nepomohol. Na výčitky mal iba spupnú odpoveď: „Ja poznám predpisy“.

Okoloidúci pozbierali žobrákovi rozsypané mince, pridali mu ďalšie a poskytli prvú pomoc. Keď teraz prechádzam okolo Eduscha, zovrie mi žalúdok. Na dlažbe pred predajňou je stále zaschnutá krrv a v predajni stále spupne postáva surovec čakajúci na ďalšiu obeť. Neuverejnite moje meno, pretože už nemám vek ani silu na konfrontáciu s eduschovským bodyguardom.

J. Š., Bratislava
LIST ČITATEĽA

~ ~ ~
So záujmom čítam spomienky pána Satinského, pretože som na Prayovej ulici a po Dunajskej ako dievča chodila denne do gymnázia. A tu by som chcela spresniť informáciu, že bývalá „knedlíková akadémia“ bola v budove terajšieho maďarského gymnázia. V tejto budove bolo Štátne dievčenské reformné reálne gymnázium, ktoré malo vysokú pedagogickú úroveň. Na prízemí bola rodinná škola, ktorej sa hovorilo „knedlíková univerzita“. Naproti gymnáziu bol pekár, myslím, že sa volal Fleischhacker, a také slané rožky ako piekol on, dnes nikto nevyrobí.

Povyše gymnázia bola predajňa perníkov, bratislavských rožkov, makovníkov, orechovníkov a iného špeciálneho pečiva s fantastickou vôňou pri vstupe, sprevá­dzanom cenganím zvončeka. Bola to cukráreň Levius. Vedľa bola talianska zmrzlináreň so stolčekmi, na ktorých boli v pohároch oblátky, meno majiteľa si už nepamätám. Cestou do školy som išla popri chudobinci a starobinci s malou kapličkou, z ktorého zostala letná záhrada, detské ihrisko a klzisko. No v roku 1939 dobrá stará Dunajská, ako uvádza pán Eliáš, bola ovešaná zástavami s hakenkrajcom, čo bolo pre nás značné sklamanie!

Slavomíra Krížiková, Dúbravka
LIST ČITATEĽA