Napísali ste nám 13/2000

30.11.2006
0
Páčil sa vám článok?

Výstavba benzínového čerpadla na Brnianskej ulici v Bratislave sa uskutočnila napriek nesúhlasu obyvateľov Patrónky. Protestovali sme už v prvých fázach, keď poslanci zastupiteľstva Starého Mesta s výdatnou pomocou zamestnancov magistrátu prekvalifikovali zelenú plochu na dopravnú a umožnili firme Aral odkúpiť časť pozemku.

Na naše pripomienky namietali poslanci, aj architekti, že znečistenie nebude až také strašné, pretože vetry na Brnianskej odvejú výpary benzínu. Nikto z nich nepripustil, že výstavba pumpy a dnes už aj umyvárky, môžu negatívne zasiahnuť aj v inom smere. Poslanci tvrdili, že v našej legislatíve neexistuje obmedzenie známe z cestnej premávky „stlmiť svetlá a neoslňovať“.

Svetlá, aj napriek protihlukovej bariére osvetľujú byty na horných poschodiach domov, narúšajú prevádzku domácností a oddych obyvateľov. Oveľa intenzívnejšie je rušenie okolia nadmerne hlasnou hudbou, ktorá hrá nielen celé dni, ale aj v noci. Zavíjanie hudby sa strieda s vykrikovaním diskdžokejov, čo je hlavne v lete, keď treba mať otvorené okná, neobyčajne nepríjemné. Zamestnancov čerpadla sme upozornili na to, že rušia nočný pokoj. Po pár dňoch zmiernenia intenzity sa vrátili k „starým zvykom“.

Mária B., Staré Mesto
LIST ČITATEĽA

~ ~ ~
Hľadala som letné nohavice - márne. Kolegyňa mi poradila pozrieť sa na burzu, ktorá sa koná každý piatok na Pasienkoch. Približne také, aké som hľadala, som kúpil za 280 korún u predavača z Vietnamu. Náhlila som sa domov spokojná, že som kúpila, čo som chcela a neuvedomila som si, že mi nedal účtenku. Aké bolo moje sklamanie, keď som zistila, že nohavice ma režú a nie sú vo vnútri riadne vypracované. Však ich vymením, utešovala som sa.

Čo som však zažila, bolo niečo otrasné. Tento „tiežobchodník“ odškriepil, že som u neho nohavice kúpila. Keď videl, že sa tak ľahko odohnať nedám, začal byť agresívny a vulgárny. Nakoniec mi ponúkol pánsky tovar na výmenu. Nie, hovorím, vráťte mi peniaze, lebo zavolám políciu.

„Oh, políciu“, zopakoval s pohŕdaním v hlase a „zmizni“, zahlásil. Bolo mi do zúfania. Nakoniec mi nohavice zobral, no peniaze nedával. To už bol vrchol. „Zavolám kontrolu a bude tu poriadok, veď čo tu stojím, ani jednému zákazníkovi ste nedali bloček.“ To asi zabralo. Hodil predo mňa 250 korún a zahlásil: „ty ku…, pi.., zmizni!“ Nielenže ma okradol o 30 Sk, ale pokoril a pourážal. Meno tohto „obchodníka“ som si nezapamätala, iba adresu a stánok č. 38.

pani K., (celé meno máme v redakcii)
LIST ČITATEĽA

Páčil sa vám článok?