Pamiatky a samospráva nášho mesta

Napriek tomu, že pamiatkam by bolo najlepšie, ak by mohli byť nezávislé od volebných období a striedajúcich sa politikov a mohli sa tešiť permanentnej pozornosti a ochrane celej spoločnosti, nie je to celkom tak asi nikde vo svete a u nás už vôbec nie.

Stále sú to konkrétni správcovia vecí verejných, ktorých kvality a rozhľad, konanie a rozhodovanie má na ochranu a zveľaďovanie nášho kultúrneho dedičstva, určujúci dosah. Nie je to inak ani v prípade nášho mesta.

Pri ohliadnutí sa späť, je zjavné, že po mnohých rokoch všestranného úpadku starých častí mesta, jeho trestuhodného zanedbávania a priam programovej likvidácii, v posledných rokoch aspoň na území historického jadra došlo k zásadnému obratu. K zmene, vďaka ktorej sa do našej utrápenej a smutnej starej Bratislavy postupne vracia jej špecifický charakter, atmosféra, čaro, a dokonca vôňa a šarm. Množstvo pozitívnych príkladov obnovených významných pamiatkových objektov a verejných priestranstiev z posledného obdobia je na naše pomery úctyhodné, za čo starostovi Starého Mesta Andrejovi Ďurkovskému a jeho ľuďom patrí jednoznačné uznanie.

O príťažlivosti starých miest, ich štvrtí, ulíc a námestí však okrem celkového stavu a spôsobu prezentácie objektov historickej zástavby, úrovne zvládnutia vzhľadu obchodných parterov, uličného dizajnu, dlažieb, lavičiek a osvetlenia rozhodujú aj iné skutočnosti. Jednou z určujúcich je funkčná náplň budov. Predstavitelia samosprávy v predchádzajúcom období nedisponovali účinnými nástrojmi, ktoré by im umožnili ovplyvňovať funkcie objektov na území mesta. Boli sme svedkami doslovnej invázie prevádzok, ktoré oživovaniu centra mesta vôbec neprajú. Bankové a administratívne funkcie spolu s viacerými zastupiteľskými úradmi znamenajú nielen zablokovanie prístupnosti významných budov pre širšiu verejnosť, ale aj ich nežiaduce a neprirodzené umŕtvenie mimo pracovného času. Spoznáte ich podľa tmavých okien po večeroch a nedostupných prízemiach cez deň.

Samotná samospráva pod tlakom neúprosnej ekonomiky nie je v stave ani vo vlastných budovách vždy udržať, prípadne vytvoriť podmienky na tie funkcie, ktoré sú pre čulý život v starom meste nevyhnutné. Takých prevádzok, ktoré vytvárajú osobitú atmosféru, ozvláštňujú svoje prostredie, vnášajú do verejných priestorov, ale aj nádvorí starých domov ducha tradície, je na území historického jadra stále veľmi málo. Sem tam sa síce objavili, sú však v úplnej menšine a zápasia doslovne o prežitie. Takých prevádzok, ktoré nadväzujú na staré dobré tradície Bratislavy, tu takmer niet.

Niet pochýb, že dnešné postavenie samosprávy , ktorá by mala tak ako vo všetkých kultúrnych krajinách rozhodovať, ovplyvňovať, a teda aj zodpovedať občanom za všetko, čo sa kvality ich života a mesta týka, sa musí zmeniť. O tom, či to bude tak, rozhodnú výlučne naše hlasy pre zástupcov, ktorí sa k zmene nielen otvorene hlásia, ale majú na to aj preukázateľné predpoklady.

Alex Tahy, Mestský ústav ochrany pamiatok