Zdroj: tasr
O areáli Štrkoveckého jazera a nových službách okolo neho, o problémoch s agresívnymi asociálmi v lokalite 500 bytov a riešeniach dopravnej situácie v Ružinove a v meste sme sa rozprávali so starostom Ružinova Martinom Chrenom.
Už tento týždeň sa má schvaľovať na zastupiteľstve nová parkovacia politika. Čo si o nej myslíte? Podporujete ju?
Ružinovčania si do veľkej miery uvedomujú, že parkovanie v Ružinove je naozaj problém číslo jeden. Do Ružinova naozaj chodí celá Bratislava. To je dôvod, prečo máme problém s miestami v škôlkach, s parkovaním. Ružinov je síce druhým bratislavským obvodom, ale v mnohom sme bratislavskou jednotkou. Niektorí si neuvedomujú, že máme najviac obchodných centier – Central, Avion, Ikea, Eurovea. A rovnako máme najviac administratívnych budov a priestorov. Dokonca tá prudko rastúca časť, ktorá nepatrí nám, ale Starému Mestu okolo zóny Chalupkova, je na hranici Ružinova a spôsobuje dopravné problémy Ružinova. Pravidlá parkovania určite potrebujeme. V kampani som hovoril, že parkovaciu politiku zavedieme. Cítim preto v tomto smere silný mandát.
A s tým, ako je navrhnutá, súhlasíte?
Odpoveď je skrytá v detailoch. Myslím si, že ten návrh, ktorý bol zatiaľ predstavený, je lepší ako návrh, ktorý bol predložený v minulom volebnom období. Má zatiaľ tri hlavné slabiny.
Ktoré?
Dodnes ešte nepoznáme, ako bude fungovať systém na meranie času, ktorý strávime pri parkovaní. Urobiť aplikáciu cez smartphone je relatívne ľahké. Nie každý má však mobil a nie taký, kde si to vie stiahnuť. Zložité a drahé je potom zaviesť alternatívne systémy pre návštevnícke parkovanie – automaty, kartičky. Druhým problémom sú účelové komunikácie. Desiatky kilometrov ciest v Ružinove nikomu nepatria. Veľmi rád by som ich opravil, aspoň najhoršie výtlky, ale teoreticky by ma mohla takáto vec dostať aj do väzenia. Nemôžeme používať naše obecné peniaze na opravu majetku, ktorý nám nepatrí. Bez vyriešenia vzťahov k týmto uliciam, ktoré sú hlavne vo vnútroblokoch, nebudeme na nich vedieť zaviesť parkovacie zóny. A tretím zásadným problémom je, že celá parkovacia politika bude fungovať len vtedy, ak mestskej polícií bude priznané právo vymáhať objektívnu zodpovednosť za parkovacie priestupky. Dnes to mestská polícia nemá. Bez toho to nebude fungovať tak, ako to poznáme z iných krajín, že bude chodiť auto s kamerou, snímať EČV a automaticky poštou príde pokuta. Na to treba zmeniť ešte zákon a to je veľmi dôležitá vec, ktorá mala byť urobená už dávno. Ako starosta som už pripomienkoval novelu cestného zákona. Žiadali sme ministerstvo vnútra, aby túto vec do zákona zapracovalo.
Zmierniť zápchy a počet áut v meste by mohli aj nové železničné zastávky. Hovorilo sa aj o tom, že by v Ružinove mohla jedna byť.
Je viacero tém, ktoré sa týkajú dopravnej situácie. Trošku pomôže parkovacia politika. Zavedenie zón znemožní ľuďom len tak prísť do Bratislavy a zaparkovať kdekoľvek budú chcieť. Slovensko je naozaj jednou z posledných krajín, kde parkovať na uliciach a chodníkoch je lacnejšie ako parkovanie v podzemných garážach. Druhou veľkou témou je doprava po meste. Priniesol som ideu novej električkovej trate, ktorá by spájala Petržalku s Ružinovom. Všetky simulácie ukazujú, že to bude najvyťaženejšia električková trať v meste. Z Petržalkydo Ružinova dochádza najviac ľudí a električky sú v Bratislave najrýchlejším spôsobom dopravy. Stavajú sa veľké biznis centrá v zóne Mlynské Nivy. Odhady hovoria, že prinesú až 70-tisíc áut na hranicu Ružinova a Starého Mesta. Čaká nás obrovský dopravný kolaps, ktorý cesty neunesú. Musíme preto urobiť alternatívnu dopravu. Mnohí obyvatelia Košickej majú obavy z novej električky. Treba jasne povedať, že ak sa nová električková trať na tomto mieste neurobí, nielenže Košická by musela byť štvorprúdová, ale doprava tam aj tak zlyhá. A čakajú nás obrovské zápchy. A preto tvrdím, že nová električková trať, dokonca aj dve – druhá cez ulicu Mlynské nivy – sú jediným reálnym riešením, ktoré dnes máme. Žiadne iné, lepšie a dostupnejšie, riešenie dnes neexistuje.
A čo vlaková zastávka v Ružinove?
O zastávke Ružinov sa hovorí celé roky. Veľmi sa teším, že za posledného polroka sa darí túto myšlienku posúvať ďalej. Vyzerá to tak, že sa jej v najbližších rokoch dočkáme. Táto vlaková doprava by mala zjednodušiť aj prepravovanie ľudí z okrajových častí. Realita je však taká, že Vrakunčan sa do preplneného žltého vlaku v podstate nedostane. Je plný už od Šamorína. Základným riešením preto nie je ani tak zástavka v Ružinove, ktorá je dobrou vecou, ale treba zvýšiť kapacitu a intenzitu vlakov, aby sa viac ľudí prepravilo. Už dnes mnohí z juhovýchodu chodia vlakom, lebo je to rýchlejšie a lepšie ako chodiť autom. Potrebujeme, aby čím viac ľudí z tohto smeru vystúpilo z auta a prišlo do mesta bez neho. Idea, ktorú my v Ružinove podporujeme, je budovanie záchytných parkovísk. A tie by mali byť aj pre Bratislavčanov, nielen pre mimobratislavčanov. Nechajú tam auto a prestúpia na MHD. Budeme mať voľnejšie ulice a rýchlejšie sa dostaneme na miesta a do práce. Jedno obrovské záchytné parkovisko pre viac ako dvetisíc áut sa dá postaviť pod Prístavným mostom, kde by mohli zaparkovať tí, ktorí idú od Šamorína a aj od Senca. Podmienkou je, aby k nemu viedla nová električková trať po Prístavnej ulici, ktorá vôbec nie je drahá. Zaparkujete v parkovacom dome a za pár minút ste električkou prepravený v centre alebo v biznis centrách. Môže to opäť veľmi pomôcť doprave. A bonusom je, že pomerne rýchlo sa dá vybaviť pokračovanie električky až do Vrakune a Podunajských Biskupíc. Odľahčí sa opäť doprava v Ružinove.
Kosenie je problém celého Slovenska a aj Ružinova. Niektorí chcú kosiť a iní zase nie kvôli drobnému hmyzu...
Kosenie je naozaj veľkou témou. Faktom je, že tento mesiac má problém celá Bratislava. Dokonca aj susedná Viedeň. Dôvodom je najdaždivejší máj od roku 1982. Celý mesiac pršalo a v daždi sa kosiť nedá. Bolo by to skôr oranie, ako kosenie. Vytrhala by sa tráva aj s koreňmi. Zostalo by nám len blato. Kvôli tomu všetky mestské časti majú sklz s kosením. A tráva medzičasom vyrástla. Snažíme sa a nedá sa za týždeň dohnať mesačný sklz. Je pravdou, že Ružinov je na tom momentálne lepšie ako niektoré iné mestské časti. Úprimne ma ale aj tak súčasný stav mrzí, lebo sa naozaj snažíme a mesačný sklz, ktorý nastal z objektívnych príčin, dobiehame. Čo sa týka hmyzu, rozhodli sme sa, že necháme miesta, ktoré nebudeme úmyselne kosiť. Tak, aby to nevadilo alergikom. Tieto miesta sú riadne označené.
Koľko je takých miest v Ružinove?
Sedem. Sú rozmiestnené po celom Ružinove. Najfrekventovanejšie takéto miesto je na konci parku Andreja Hlinku smerom na Tomášikovu ulicu.
Pred voľbami ste hovorili, že Ružinovčania nemajú jazero na kúpanie. Uvažujete nad tým, že by ste Štrkovecké jazero zmenili na jazero, kde by sa dalo aj kúpať?
Štrkovec je pre mňa jedno z najvzácnejších miest v Ružinove. Snažím sa ku všetkým veciam a problémom pristupovať tak, že Ružinov je môj domov. A chcem sa oň aj tak starať. Faktom je, že už dnes sa nejakí ľudia na Štrkovci kúpu. Kúpanie v jazere nie je explicitne zakázané, ale nie je ani povolené. A to, čo musíme vyriešiť, je kvalita vody. Mali by sme preto mať stretnutie s ľuďmi, ktorí majú unikátny patent na čistenie vody. Možno sa nám podarí vybaviť, aby sme túto technológiu bezplatne otestovali. Tá by mohla udržiavať kvalitu vody. Čo na Štrkovci najviac chýba, okrem toho, že voda nemá samočistiacu schopnosť, je vybavenie. Dnes je tam jedna zmrzlináreň na jednej strane a jedna kaviareň na druhej strane. Ľuďom sa páči a je využívaná. Som presvedčený, že takéto miesta, kam chodíte s deťmi, musia mať určitú kvalitu servisu. Musia tam byť toalety a malá kaviarnička, kde by ste mohli stráviť aj tri hodiny bez toho, aby ste museli utekať domov kvôli toalete. Štrkovec je zároveň aj biotop, ktorý musíme chrániť. Určite sa ale dá zmeniť tak, aby mohol byť využívaný k spokojnosti všetkých.
Aké sú teda vaše plány?
V prvom rade chceme ho zachrániť pred výstavbou. Napríklad veľké parkovisko zo strany Sabinovskej ulice. Už sme mali stretnutie s majiteľom, že by sme tento pozemok ako mestská časť odkúpili. Začínam byť mierny optimista, že sa nám to podarí splniť, čo by bola veľkolepá vec. Chceli by sme tam v budúcnosti postaviť zapustený garážový dom so zelenou strechou, aby sa zelená pláž potiahla na územie celého súčasného parkoviska a zároveň nezanikli parkovacie miesta.
A čo s územím bývalého Parku radosti na opačnom brehu, kde boli atrakcie pre deti a už nie sú?
Najväčším problémom je, že pozemky patria ministerstvu vnútra. Rokujeme s nimi o zámene. Verím, že sa tieto rokovania v lete posunú k dobrému výsledku, aby sme toto územie získali a mohli ho zveľadiť. Keby sa aj na Štrkovci nekúpalo, tak práve tu si viem predstaviť, že sa vrátime k tradícií detských bazénikov, kde sa dá v horúcich letných dňoch schladiť. Potom by sme mohli na tomto mieste vynoviť detské ihrisko a dať tam ďalšie služby. Štrkovec je miestom, kde to žije. A nechodia tam len Ružinovčania. Je to územie celomestského významu. Detské ihrisko je najväčšie v Bratislave. Chceli by sme ho zveľadiť tak, ako si to naozaj zaslúži.
A čo bude s hotelom Junior? Nedávno si oplotili časť okolo neho.
Hotel je naozaj v zlom stave. Mnohí Ružinovčania majú obavu, aby z toho nevznikla druhá Hirošima. Budú to veľmi ťažké rokovania. Už sme s nimi začali. Problémom je, že budova už stojí a keď sa ju majiteľ rozhodne prerábať , nedá sa tomu úplne zabrániť. Dobrými rokovaniami a správnou reguláciou sa dá nastaviť, čo tam môže vzniknúť. Aby to nebolo príliš veľké, aby to nezničilo Štrkovec. Robí sa aj územný plán zóny, v rámci ktorého by sa to malo vyriešiť.
Riešili ste problém bezdomovcov a rôznych asociálov v okolí bytov 500. Podarilo sa vám ich odtiaľ dostať, aby neotravovali život obyvateľom tejto lokality?
Je to veľmi ťažký problém. Naše kompetencie a kompetencie mestskej polície sú veľmi obmedzené, pokiaľ dotyčný nepácha trestný čin alebo aspoň priestupok. Nie je možné z hľadiska ľudských práv proti nim zasiahnuť. Chcem zdôrazniť, že netreba všetkých hádzať do jedného vreca. Sú ľudia v zlej sociálnej situácií a bez domova, ktorých máme v Ružinove dosť. S drvivou väčšinou z nich nie sú problémy. Dá sa s nimi pracovať a pomáhať im začleniť sa znova do života. Pracujeme na rôznych programoch. Na druhej strane existuje jedna malá skupinka a niektorí z nich paradoxne ani nie sú bezdomovci. Nazval by som ich agresívnymi ľuďmi závislými od alkoholu. Pohybujú sa napríklad v okolí autobusovej stanice. Sú to ľudia, ktorí svoje životy prežívali v stánkoch na stanici, kde si kupovali lacný alkohol. Keď sa stanica zavrela, presunuli sa do vnútrobloku. Niektorí z nich sú naozaj agresívni. Útočia na ľudí. Máme prípad, keď jeden s vlastnými výkalmi zaútočil na obyvateľku 500 bytov. Snažili sme sa aj represívne zasiahnuť . Nie je možné, aby niekto za bieleho dňa vykonával svoju potrebu pár metrov od detského ihriska. Stále tam chodíme a čistíme prostredie. Neustále sa však vracajú. Obávam sa, to môže prerásť do niečoho horšieho. Že obyvateľom tam prasknú nervy a zoberú situáciu do vlastných rúk. A tomuto chceme zabrániť.
Ako sa dá tomu zabrániť?
Chceme sa zamerať na nariadenia, ktoré upravuje konzumáciu alkoholu na verejnosti. Aby sme získali aspoň nejaké nástroje. V letných mesiacoch máme rovnako problém s hlukom z niektorých zariadení, ktoré robia v obytných zónach hlučné koncerty. Jeden takýto podnik je aj v lokalite 500 bytov. Ale takéto podniky sú aj na ďalších sídliskách v Ružinove. Budeme musieť meniť predpisy. Bola to veľká debata aj v Starom Meste. Nesmieme sa báť a musíme na tom pracovať. Prvoradí sú obyvatelia Ružinova. Ako starosta Ružinova musím dbať na nich, na nikoho iného.
Témou sú rovnako kontajnery v meste. Je snaha ich umiestniť aj do parku Andreja Hlinku. Súhlasíte s tým?
Umiestniť kontajner – kaviareň v parku Andreja Hlinku je poslanecký návrh jednej z našich poslankýň. Budeme o tom určite diskutovať. Moje otázky sú: aký veľký, kde presne a v akej lokalite. Budem určite počúvať názory Ružinovčanov. Na jednej strane si parky musíme chrániť a na druhej strane beriem argument, že v každom parku musí byť nejaká úroveň služieb. Viem si predstaviť formu kontajnerovej kaviarne, ale s verejnými toaletami, ktoré budú zadarmo prístupné obyvateľom. Nesmie to byť však niečo megalománske a obrovské. Treba to vnímať ako službu občanom a nie ako biznis prevádzku.
Lenka Bollardtová