Zdroj: OZ krasy terasy
Neskolaudované, bez vlastníka, rozpadávajú sa nám pred očami. To je obraz väčšiny petržalských terás. Lenže tam, kde úrady nekonajú, nastupuje občiansky aktivizmus.
Niektorí obyvatelia opravujú rozbité prístupové schody svojpomocne, látajú diery načierno, istý pán plánuje na terasu naviezť 20 centimetrov zeminy a urobiť z nej zelený koberec. Veď terasa aj tak nikomu nepatrí a nikto po nej nechodí. A keď sa ozvú úrady, bude len rád. Upozornil na problém a konečne sa začne hľadať vlastník. Vyštudovaní urbanisti Lucia Uhrínová, Ján Urban a Viktor Kasala to skúšajú inak. Do nehostinného prostredia terás chcú vrátiť život. Aj preto má ich občianske združenie poetický názov Krásy terasy.
Troch absolventov fakulty architektúry dala dokopy zhruba pred dvoma rokmi spoločná téma. Svoju „pilotnú“ terasu našli na Mánesovom námestí. O krok bližšie k naplneniu svojej vízie sa dostali po schválení žiadosti o grant z mestskej časti v apríli minulého roka. Na oživenie terasy dostali 4700 eur. So susedmi z priľahlého paneláku sa počas rozhovorov zhodli na spoločnej predstave a v lete minulého roka ju začali realizovať.
Urbanisti Ján Urban, Lucia Uhrínová a Viktor Kasala:
Zdroj:
OZ Krásy terasy
Najviac času im zabralo natieranie zábradlia. Vyčistili betónový múrik, namaľovali farebný pás na nudnú asfaltovú plochu, zasadili popínavé rastliny pod slepým mostíkom, ktorý mal viesť na ďalšiu terasu, ale dnes nevedie nikam. Dúfajú, že postupne stĺpy, na ktorých stojí, zarastú brečtanom a viničom. Na osem kvetináčov na terase zas museli vymyslieť závesný systém. Na mieru dali vyrobiť držiaky, ktoré zhltli väčšinu financií. Zapojili sa však aj susedia. Statik, ktorý tu býva, pomohol s konštrukciou, krajinná architektka zas navrhla výsadbu, ďalšia pani získala substrát. Na kvalitné drevo kvetináčov zohnali sponzora.
Pracovali takmer každú sobotu. Na terase, kde paradoxne ani jeden z troch členov OZ Krásy terasy nebýva. Prečo? „Potrebovali sme pozitívny príklad, že sa to dá,“ hovorí Viktor Kasala. „Nedokážeme za získané peniaze obnoviť konštrukciu, ale dokážeme poukázať, že terasa by sa dala využívať aj inak. Volá sa to taktický urbanizmus. Krátkodobé zmeny majú ukázať, že dlhodobá zmena má zmysel.“
Fotografie z „happeningu“, ktorý sa konal po skončení prác, ukazujú úplne inú tvár terasy. Pusté miesto, ktoré priťahuje asociálov, sa zaplnilo miestnymi obyvateľmi. Grilovalo sa, súťažilo o susedský koláč, prišlo asi 50 susedov, niektorí sa počas brigád zoznámili a spriatelili. Takto nejak zrejme vyzerá začiatok budovania komunity. „To bol jeden z ďalších našich cieľov. Zapojiť obyvateľov do jedného tímu,“ hovorí Ján Urban. „Od začiatku sme hovorili, že základná starostlivosť o polievanie kvetov bude na nich. Zatiaľ to funguje, uvidíme,“ dodáva Lucia Uhrínová.
Happening po dokončení prác:
Zdroj:
OZ Krásy terasy
Tento rok sa chystajú na druhú etapu premeny terasy. O grant na prístrešok na nedokončenom mostíku, sedenie, tienenie, ďalšie kvetináče a možno aj ping-pongový stôl žiadajú súkromnú spoločnosť. „Chceli sme aj zadržiavať dažďovú vodu, aby sme ňou mohli polievať kvety. Na to zas vypisuje granty mesto,“ hovorí Lucia, pričom dodáva, že zatiaľ sa terasám venujú ako občania. Ich úsilím však je, aby sa im mesto začalo venovať aj systematicky.
Viceprimátorka Tatiana Kratochvílová nedávno pre Bratislavské noviny uviedla, že magistrát požiadal Generálneho investora Bratislavy, (GIB), aby začal v archíve hľadať dokumenty, ktoré pomôžu skolaudovať nevysporiadané terasy. Potom sa môže začať s opravami. „Tu je otázka, či už pri tej samotnej oprave nepozerať na tú terasu inak ako len na vymenenie asfaltu a izolačnej vrstvy,“ reaguje Viktor Kasala a Ján Urban dodáva príklad: „So statikom sme prešli terasu na Jasovskej s asi 12 vchodmi. Odstrániť všetky poruchy, čo tá terasa má, je technologicky veľmi náročný postup, ktorý by stál asi 3, 5 milióna eur. To je obrovská suma. A dostali by sme sa za ňu len do bodu nula. Teda, že terasa je technicky v poriadku, ale ľuďom stále nič nepriniesla.“ Takže je otázka, čo s nimi.
Celý koncept terás, ktorými sa mal človek dostať rovno k zastávke metra pod štvorprúdovku, sa už nikdy neudeje. Terasy zostali nechceným produktom plánovania z minulosti. „V súčasnosti je jedna z najväčších kvalít terás to, že sú bezpečné, nenájdete tu nijaké autá. To je ich potenciál,“ hovorí Viktor a dodáva, že terasy začínajú lákať aj umelcov či architektov. V západnej Európe je trendom vracať sa na sídlisko, do brutalistických štruktúr. Už aj u nás sa medzi prevádzkami na terase objavila galéria.
Terasa na Mánesovom námestí:
Prázdne priestory by si urbanisti vedeli predstaviť aj ako denné stacionáre pre seniorov, ktorých v Petržalke pribúda, pre ordinácie lekárov, komunitné centrá pre susedov či malé potraviny, ktorým ľudia začínajú dávať prednosť pred veľkými hypermarketmi. Šancu im dá zrejme až nastupujúca generácia. Až teraz totiž mesto začalo ľudí zapájať do participatívnych procesov. Ľudia sa učia zapájať do premeny verejných priestorov. Doteraz sme okolie, kde žijeme, nevnímali ako problém, ale ako nutnú samozrejmosť. Nemáme predstavu o pridanej hodnote kvalitného verejného priestoru. Aj preto je náš pohľad zúžený väčšinou len na požiadavku zelene a parkovísk. Členovia OZ Krásy terasy však urbanizmus študovali, čerpali inšpirácie v zahraničí a videli, ako môže vyzerať a že nehostinné prostredie nie je niečo, s čím sa treba uspokojiť.
Zdroj:
OZ Krásy terasy
„Naša iniciatíva chce vyvolať diskusiu na tému terasy,“ hovorí Ján Urban. „O desať rokov budú možno v stave, že bude nutné niektoré z nich celkom odstrániť a niektoré kompletne zrekonštruovať. Dovtedy môžeme robiť malé zlepšenia a diskutovať. Veľké rozhodnutia potom možno spravíme lepšie pripravení.“
(in)