Zadlženosť mesta stúpa a to v čase, keď sa ekonomike darí, upozornil dnes Mika
Zdroj: TASR
Jeden z kandidátov na primátora Bratislavy Václav Mika dnes vyzval vedenie mesta, aby neprenášalo svoje dlhy do ďalších období. Upozornil na to, že oproti schválenému rozpočtu na rok 2018, keď mal dlh mesta klesnúť, pár týždňov pred voľbami dochádza k jeho navýšeniu.
Mika ako dôkaz predložil materiál z dielne samotného magistrátu pod názvom "Informácia o dlhovej službe Hlavného mesta SR Bratislava". Z neho vyplýva, že mesto odkladá splatnosť pôžičky od vlády vo výške 10 miliónov eur až na roky 2020-2023. Dlh mal byť splatený v tomto roku, po novom sa tak má udiať až po roku 2020 a to v štyroch splátkach. "Dlh mesta sa na konci funkčného obdobia odchádzajúceho primátora, konkrétne na konci septembra, zvyšuje. Zvyšuje sa vďaka tomu, že mesto odkladá splatnosť záväzku z návratnej finančnej pomoci ministerstva financií 10 miliónov eur, ktoré čerpalo v rokoch 2014 a 2015 a malo splatiť v rozpočte tohto roku na roky 2020 až 2023. Mesto plánovalo mať na konci tohto roku dlh vo výške 49,16 %, teda pod magickú hranicu 50 % a plánovalo neprenášať záväzky do budúceho obdobia. Žiaľ, realita je taká, že dlh sa zvyšuje, dosiahne úroveň 51,66 %. To znamená, že mesto musí prijať opatrenia na zlepšenie hospodárenia a takzvanú dlhovú brzdu a znamená to, že na konci funkčného obdobia odchádzajúceho primátora prenáša dlhy do budúcich období. A to v čase, keď sa ekonomike darí, darí sa príjmom mesta," vyhlásil dnes Mika.
Magistrát teraz musí vypracovať a predložiť na rokovanie mestských poslancov zdôvodnenie výšky dlhu spolu s návrhom opatrení na jeho zníženie. Následne má o tom informovať aj ministerstvo financií. Mesto materiál spracovalo a predložilo zastupiteľstvu ešte koncom septembra (o tomto materiáli dnes hovoril Mika). Mestskí poslanci sa pre viacero prerušených zasadnutí k nemu ešte nedostali. V programe rokovania ho majú najbližšie zaradený na zajtra (utorok 23.10.).
"Celkovo sa od roku 2014 zvyšovali príjmy každý rok o bilančne desiatky miliónov eur a v období, keď sa darí príjmom, je nevyhnutné svoje záväzky splácať a nie ich prenášať do budúcich období. Dlh mesta v absolútnej výške dosiahne 142 miliónov eur, čo je v nominálnej hodnote najviac za posledných desať rokov. Preto moja výzva smeruje k tomu, aby mesto a jeho vedenie nezadlžovalo budúce obdobia a platilo svoje záväzky. Vieme, že boli vyhlásené tendre na výtlky za 32 miliónov eur a mnohé iné zákazky, čo v priamej úmere znamená, že sa zvyšuje dlh a zvyšujú záväzky v tomto období," dodal Mika.
Na Mikovej tlačovej konferencii sa zúčastnil aj predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivan Šramko s tým, že nepatrí do jeho tímu, no hodnotenie hospodárenia samospráv je zo zákona ich povinnosťou a Mika ho požiadal o konzultáciu. "Dá sa potvrdiť, že pokiaľ mestu od roku 2014 stúpli príjmy, tak tie by mohli byť využité, aby sa ten dlh nezvyšoval," povedal Šramko.
Na Mikove slová zareagoval už aj magistrát. "Václav Mika opätovne ukazuje, že si čísla a dáta interpretuje svojským štýlom, ako sa mu to práve hodí - na faktoch nezáleží. Jeho interpretácia, to sú jednoducho rozprávky a bájky, poďme teraz k faktom: V porovnaní s rokom 2014 je miera zadĺženia mesta nižšia. O dobrom a efektívnom hospodárení súčasného vedenia svedčí zároveň aj fakt, že v roku 2018 mesto platí o 63 % menej financií na úrokoch z úverov ako v roku 2014. V roku 2014 pri absolútnej výške dlhu 110 miliónov eur hlavné mesto splácalo ročne úroky vo výške 1,8 milióna eur. V roku 2018 pri výške dlhu 142 miliónov eur hlavné mesto spláca ročne úroky vo výške 653 tisíc eur. V roku 2018 to znamená pokles nákladov na úroky pre hlavné mesto o 1,147 milióna eur oproti roku 2014. Rozloženie splátok bezúročnej pôžičky je z hľadiska financií mesta prínosom, pretože umožnilo tieto peniaze investovať a bezúročne splácať v menších splátkach ďalšie 4 roky. Náklady na obsluhu dlhu mesta sú v porovnaní s rokom 2014 tretinové. Žiadne opatrenia v súvislosti s výškou dlhu nehrozia," povedala hovorkyňa magistrátu Zuzana Onufer.
Ako sa vyvíja dlh mesta:
31.12. 2014 - 110,8 milióna eur
31.12. 2015 - 127,3 milióna eur
31.12. 2016 - 127,3 milióna eur
31.12. 2017 - 134,3 milióna eur
31.12. 2018 - 142,3 milióna eur
Text plánujeme rozšíriť o aktuálne stanovisko magistrátu, o ktoré sme požadali.
(ms, tasr)