Ako v Bratislave kedysi ukradli potok, alebo prípad Vydrica verzus Beizdrica

Tí, čo sa pozastavovali nad premenúvaním bratislavských ulíc, mali v mnohom pravdu. Je predsa skutočne čosi smiešne či groteskné, keď presťahujú Jiráskovu ulicu z centra mesta na sídlisko, prípadne, keď na tom istom sídlisku skrátia Tupolevovu ulicu len preto, aby jej druhú polovicu venovali inému konštruktérovi lietadiel - Iľjušinovi.

Nech nás uspokojí aspoň to, že autori týchto rošád chceli vrátiť mestu jeho názvoslovie, čo si zaslúži už len z úcty k jeho histórii.

Predsa však najgrotesknejšie a najkurióznejšie premenovanie sa udialo ešte za éry socialistického budovania (a rozkrádania) hlavného mesta. Ide totiž o krádež skutočne unikátnu - v Bratislave ukradli potok! Treba povedať, že páchateľov sa určiť nepodarí, nepochybne sa však tohto skutku dopustili nie jedinec, ale organizovaná skupina pozostávajúca z nacionalisticky orientovaných stavebných a inžinierskych organizácií. Dokazuje to porovnanie súčasných máp a máp z obdobia pred budovaním panelových sídlisk v línii Karlova Ves - Dúbravka.

V severozápadnej a západnej časti Bratislavy tiekli dva potoky, zhodou okolností s veľmi blízkymi menami - Vydrica a Beizdrica. Prvý - Vydrica - vtekal do Dunaja pri Riviére, druhý - Beizdrica (prípadne Bystrica, ale Račania stále používajú pôvodný názov) - vtekal do Dunaja o poldruha kilometra nižšie.

VYDRICA pramenila na západnom svahu karloveského údolia v mieste medzi dnešnými Kútikmi a Záluhami, približne v priestore označovanom Biela studnička. Pretekala Karlovou Vsou a na jej konci zavlažovala povestnú záhradu bulharského zeleninára Borisa. Na mieste medzi prírodným kúpaliskom so sokolovňou na jednom brehu a starou vodárňou na druhom vtekala do Dunaja, ktorý tiekol približne v miestach, kde dnes iróniou osudu stojí Vodohospodárska výstavba. Pri budovaní sídliska a zničení starej obce Karlova Ves ho uložili do kanalizačného potrubia. Tým zostal architektom a staviteľom jeden geografický názov navyše a obďaleč tiekol potok s protivne nemecky znejúcim názvom.

BEIZDRICA nemá klasický prameň, ale steká z mokriny na hranici chotárov Rače a Záhorskej Bystrice, z čoho pramení zrejme aj jej názov. Popod Pánovu lúku preteká už pomerne mohutná, pokračuje smerom k Železnej studničke, okolo Kačína na Červený most, popod diaľničný navádzač na Patrónke, cez Zoologickú záhradu a do Dunaja vtekala v Botanickej záhrade.

K zámene názvov zrejme došlo v budovateľskom ošiali, čo bolo veľmi vítané, lebo sa podarilo so slovensko-socialistickej metropoly odstrániť ďalší z názvov, ktorý svedčil o jej multinárodnom a európskom pôvode a rozmere. Nestálo by za to vrátiť sa k pôvodnému názvu? Má to oproti iným zmenám aj tú výhodu, že nik si nebude musieť zmeniť v dokladoch adresu.

Gustav Bartovic