Podľa poslancov MsZ, potenciál na rozvoj kultúry v meste stále je

Bratislava nie je chudobná na kultúrne podujatia, no aj v prípade hlavného mesta platí, že kultúry nie je nikdy dosť. Avšak, podľa niektorých by sa nemala kultúra koncentrovať len do centra hlavného mesta.

 V diskusii Mesiac v Bratislave spravodajskej televízie Tablet.TV to uviedol poslanec bratislavského mestského zastupiteľstva (MsZ) a člen mestskej komisie kultúry a ochrany historických pamiatok Marián Greksa. Jeho kolega z bratislavského parlamentu i kultúrnej komisie Peter Hanulík zasa upozornil na fakt, že kultúra by sa nemala koncentrovať len do centra hlavného mesta.

Obaja oceňujú, že zvýšené disponibilné zdroje, ktoré hlavné mesto má v posledných rokoch, sa premietajú aj do prostriedkov alokovaných pre kultúru. Podľa Hanulíka dokonca Bratislava potvrdzuje filozofiu, že na kultúru sa nemožno pozerať ako na oblasť, ktorá peniaze potrebuje, ale, naopak, ako na oblasť, ktorá peniaze vytvára. Poukazuje pritom na kontinuálne zvyšujúci sa turistický záujem o hlavné mesto. "Práve kultúra v meste v tom zohráva veľmi dôležitú úlohu," upozornil. Myslí si však, že medzi kultúrnymi podujatiami v Bratislave je stále málo akcií pre deti.

Greksa vidí rezervy v príspevkoch, ktoré mesto poskytuje na organizáciu kultúrnych podujatí. Aj z pohľadu krajského poslanca tým naráža na výčitku Bratislavského samosprávneho kraja (BSK), že v predchádzajúcich rokoch bola pri veľkých 'eventoch' typu Biela Noc či Viva Musica podpora zo strany hlavného mesta v prípade finančného plnenia viac-menej symbolická. "Určite by som sa prihováral za to, aby mesto podporovalo podujatia väčším objemom peňazí, mohlo by dávať tri- štyrikrát viac, nezabilo by to rozpočet," uviedol.

Na druhej strane nie je zástancom názoru, že Bratislave chýba po zániku PKO "zásadný vlastný kultúrny priestor". Poukazuje pri tom, že podstatné pre organizáciu kultúrnych a spoločenských podujatí je najmä to, či v meste takéto priestory existujú. "Takéto multifunkčné priestory tu sú, máme tu zimný štadión, Národné tenisové centrum (NTC), priestory bratislavského výstaviska, Starú tržnicu a v budúcom roku bude pre veľké otvorené podujatia použiteľný aj nový futbalový štadión na Tehelnom poli," pripomenul.

Skôr ako úvahy o zásadnom multifunkčnom kultúrnom priestore vo vlastníctve mesta je naklonený podporovať revitalizáciu kultúrnych domov v jednotlivých mestských častiach. "Tieto objekty, ako napríklad Dom kultúry Zrkadlový háj v Petržalke, Dom kultúry v Dúbravke, ale aj ďalšie ponúkajú veľmi pekné priestory a majú veľký potenciál, určite sa do nich ako centier kultúry oplatí investovať," zdôraznil.

Jednoznačne s ním súhlasí aj Hanulík, ktorý je presvedčený, že ani v okrajových častiach Bratislavy by nemala byť kultúra na vedľajšej koľaji. "To, čo teraz určite nevnímam len ja, je fakt, že v okrajových mestských častiach sa v poslednom období rozvíjala, rozširovala hlavne bytová výstavba. No je tu čas, aby sa pozornosť sústredila na občiansku vybavenosť, vrátane kultúrnych zariadení, napríklad ich revitalizácie či rozširovania," upozornil. "Dôležité je, aby ľudia v okrajových častiach nemali pocit, že ak majú záujem o kultúru, musia za ňou cestovať do centra," zdôraznil.

V diskusii sa poslanci vyjadrili aj k pretrvávajúcemu problému okolo organizácie korunovačných slávností, ktoré sa už druhým rok konali dvojmo, keďže neprišlo k zhode medzi magistrátom a občianskym združením organizujúcim toto podujatie v predchádzajúcich rokoch. "Egá by mali ísť bokom a obe strany si sadnúť a nájsť riešenie," uviedol Greksa. "Dve prakticky identické akcie v takmer rovnakom termíne je nezmysel, obe strany tým strácajú a vytvára to zbytočný chaos pre ľudí," dodal Hanulík.

(TASR)