Prečo sa primátor a mestskí poslanci dostali do sporu? Dôvodom sú peniaze...

Novembrové zasadnutie mestského zastupiteľstva skončilo fiaskom. Ešte ani nezačalo, už ho primátor Ivo Nesrovnal prerušil. Čo tomu predchádzalo a čo sa vlastne poslanci chystali preberať?

Už predminulú stredu počas pokračujúcej schôdze nebolo v sále dostatok poslancov, a zastupiteľstvo nebolo uznášaniaschopné, a to hneď niekoľkokrát, napriek tomu ho primátor neprerušil. Vo štvrtok však zastupiteľstvo nezačalo v dobrej atmosfére. Finančná komisia mala dať stanovisko k viacerým bodom, ktoré sa mali na zastupiteľstve preberať. Nedala, lebo nebola uznášaniaschopná. Spúšťačom konfliktu bolo, keď jej predseda, poslanec Ján Budaj, navrhol stiahnuť z rokovania bod, v ktorom sa malo hlasovať o zmene rozpočtu 2017. Poslanci mali odhlasovať, na aké projekty bude využitých  1,3 milióna eur, ktorými mesto disponuje. Keďže ich však poslanci nemali písomne a primátor im sľúbil len ústnu informáciu, odmietli o tom hlasovať. Primátor zmenu rozpočtu považoval za kľúčovú, preto začal konflikt. Ivo Nesrovnal označil Jána Budaja za neschopného predsedu finančnej komisie, kvôli ktorému všetko mešká. Nasledoval odchod poslancov zo sály a prestávka. Po nej už mestské zastupiteľstvo nebolo uznášaniaschopné. Primátorovi došli nervy a zastupiteľstvo prerušil. Obvinil z toho Jána Budaja, ktorý paradoxne v sále sedel a hlasoval.

Tento konflikt medzi primátorom a poslancami je len výsledkom dlhodobých rozporov medzi oboma stranami. Na tom, že mestský kontrolór má urobiť kontrolu zimného štadióna, do ktorého má mesto vraziť ďalšie milióny, sa ešte zhodnú. S ďalšími témami je to horšie. Jednou z tém, ktorou sa mali poslanci zaoberať, bol návrh zmeny Štatútu hlavného mesta týkajúci sa prerozdeľovania financií mestským častiam.

Ten poslanci schválili už 28.09.2017, ale primátor uznesenie nepodpísal a poslanci sa minulý týždeň chystali prelomiť jeho veto. Návrh ako spravodlivejšie rozdeľovať verejné financie je dielom poslanca Jána Hrčku a podpísalo sa po neho 27 zo 45 mestských poslancov. Lenže primátor prišiel pred vyše týždňom s vlastným návrhom... V čom sa oba líšia?

Treba povedať, že poslanec Ján Hrčka sa prerozdeľovaniu financií dôkladne venoval. Tvrdí, že prerozdelenie je tak zložité, že mu nikto poriadne nerozumie. Aj preto sa vraj nikto nesťažoval, keď napríklad Karlova Ves prišla v roku 2014 chybou výpočtu o 32-tisíc eur, na čo poukázal až on. Pri šiestich miliónoch eur, ktoré dostane mestská časť z dane z príjmov fyzických osôb a z dane z nehnuteľností je to možno pre niekoho zanedbateľné. Zmeniť tento postoj by mohol fakt, že je to hodnota obnovy jedného detského ihriska.

Ale nielen preto bolo podľa poslanca prerozdelenie upraviť. Vysvetľuje, že na doterajší systém doplácali najmä tie mestské časti, ktoré rozširovali kapacity škôlok. Ak štát dal obci zhruba 2100 eur na dieťa v škôlku, obec musela v zmysle štatútu odovzdať mestu 35 percent. Mestské časti tak museli prevádzku materských škôl dofinancovávať a logicky im nezostávajú peniaze ani na rozširovanie kapacít.

Ďalšia časť príjmov obce je z dane z nehnuteľností. „Tá sa delí tak, že 50% si nechá mesto a 50% pošle do tej mestskej časti, v ktorej katastrálnom území sa vybrala. Výsledkom je, že 12 mestských častí, v ktorých žije menej ako 50% Bratislavčanov, má z daní viac ako 100% priemeru. Zvyšných 5 mestských častí, v ktorých žije viac ako 50% Bratislavčanov, má výrazne menej ako je 100% priemeru,“ vysvetľuje Ján Hrčka na svojom blogu. 

Najbohatšími mestskými časťami tak boli Čunovo a Devín. Najchudobnejšími Vrakuňa, Dúbravka i veľká Petržalka. Tá sa mohla snažiť akokoľvek chcela, v rámci solidarity (aby veľké mestské časti pomáhajú finančne malým )odovzdávala ročne 600-tisíc eur, a to napriek tomu, že v absolútnych číslach bola najchudobnejšou.

„Podľa môjho návrhu bude systém spravodlivejší a viac dostanú všetky mestské časti,“ hovorí Ján Hrčka. Výnimkou budú len Vajnory, Devín a Čunovo. Jeho návrh rieši primárne oblasť školstva, mestským častiam by pribudlo zhruba 6,5 milióna eur, napríklad Petržalka by mala o 1, 6 milióna viac.

Pokiaľ ide o solidaritu, štyri najväčšie mestské časti – Petržalka, Staré Mesto, Ružinov a Nové Mesto – sa finančne skladajú malým sumou 1, 95 milióna eur. A tu sa dostávame k primátorovmu návrhu, ktorý vyhlásil, že tieto peniaze bude za mestské časti platiť mesto a mestské časti si to, čo odovzdávali, môžu nechať na účte. Bratislavskí starostovia tento návrh vítajú, veľkí nemusia platiť, malí sa doprosovať. Len pre Petržalku je rozdiel, ak podľa jedného návrhu „zarobí“ 1,6 milióna alebo podľa druhého ušetrí „len“ 600 miliónov.

Otázka je, či sa nemôžu tieto dva návrhy prípadne aj spojiť. Prvý predsa rieši primárne školstvo. Ak sa tak nestane, uvidíme, či poslanci prelomia primátorovo veto na prvý návrh. To sa možno dozvieme na mimoriadnom zasadnutí mestského zastupiteľstva, ktoré by sa malo uskutočniť do 1. decembra. Alebo sa na riadnom decembrovom zastupiteľstve bude hlasovať o „primátorovom“ návrhu zmeny štatútu?  

(in, foto: abn)